„Jak uvolnit a přijezdit koně na bezudidlovce“

14. 4. 2010 Karol Holly Autor fotek: Veronika Ciesaríková

Rukavici, hozenou v minulém díle, zdvihl jeden z nejpovolanějších – MUDr. Karol Hollý a poskytl stručné povídání o tom, jak pracovat s koněm na bezudidlovém uzdění. Vlastně, není to tak docela jen o bezudidlovém uzdění, ale o celé Karolově filosofii práce s mladým koněm, v níž bezudidlové uzdění představuje jen jeden dílek skládanky.

Ponúka sa veľmi primitívna odpoveď: Práva tak ako na zubadle. Pokiaľ sa kôň prijazďuje riadne, teda klasickým postupom, musí sa naučiť niesť jazdca najprv v tzv. prirodzenej rovnováhe. To dnes nie je takmer nikde vidno, lebo pod pojmom niesť sa myslí nesenie v užšom slova zmysle. „Však môj kôň ma nesie." možno počuť. Treba však onen pojem „nesenie" vnímať v širšom slova zmysle, tj. že kôň musí byť pod jazdcom v prirodzenej rovnováhe obratný.

Ilustrační fotoVysvětlil bys prosím více ten pojem nesení v širším a užším smyslu? Tuším že máš asi na mysli rovnováhu, ale ve drezurním smyslu to u přiježděného koně není jen rovnováha. Nese se kůň, který je zkrácený, ohýbá zadní nohy, odlehčuje předek a více energie dává do pohybu nohou směrem vzhůru než dopředu. Jak tedy vypadá „nesení" u remonty?
Ani v drezúrnom slova zmysle sa nerozumie nesenie u remonty ako zhromaždenie, ktoré popisuješ. Všeobecne sa tvrdí, že remonta si musí pod jazdcom nájsť novú rovnováhu. Nuž a v tejto remontnej rovnováhe si málokto považuje za potrebné vyžadovať od remotny obratnosť, lebo sú „na predku". Ja od svojich koní vyžadujem šikovnosť, ľahkosť a obratnosť v prirodzenej rovnováhe vo všetkých chodoch pri prirodzenom a hlavne voľnom držaní krku. Tým, že dovolím koňovi prirodzene vyvažovať nerovnováhu vzniknutú zvýšením jeho hmotnosti o cca 20% a požiadavkami na obratnosť, dochádza k tomu, že si nájde sám tú najvýhodnejšiu polohu a postavenie, ktoré k dosiahnutiu tej či onej zručnosti potrebuje.

Zasa možno počuť námietky, že ako môže byť obratný, pokiaľ nie je priuzdený. Znovu ide iba o nesprávne chápanú postupnosť. Kôň, na ktorého si jazdec sadne je obratný veľmi rýchlo, pokiaľ mu jazdec neznemožní vyvažovanie vzniknutých nerovnovážnych stavov pohybom svojej hlavy. Preto musí jazdiť prvého polroka na tzv. pasívnom priľnutí, pri ktorom sa prispôsobuje jazdec koňovi vo všetkom. Počnúc sedom, končiac rukou. Keď koňovi ponechá voľnosť hlavy a krku, tak kôň bude obratný. Námietka: „Ako dokážem od koňa vyžadovať obratnosť, keď mu nemôžem ovplyvňovať držanie hlavy a krku?" Nuž a tu je zakopaný pes. S koňom je potrebné pracovať pomocou primárnych pomôcok, ktorými mu dokážem zdeliť svoje prianie bez toho aby som mu ovplyvňoval držanie hlavy a krku. Na to nepotrebujem ani zubadlo a dokonca ani bezzubadlové uzdenie.

Co přesně rozumíš pojmem primární pomůcky a jak se jim kůň naučí rozumět?
Pojmom primárne pomôcky rozumiem signály, na ktoré sa kôň nemusí učiť, lebo ich akceptuje spontánne, ihned potom ako sa naučil zo zeme ustupovať tou časťou tela, na ktorú pôsobí tlak a využívajú sa pri nich Parelliho zóny. Pri pôsobení na zónu jedna - (nos, dolná čeľusť) kôň cúva, pri pôsobení na zónu dve (vonkajšia časť hlavy a krku) kôň robí obrat okolo zadku (jedno či v stoji, v kroku alebo v kluse), pri pôsobení na zónu tri (časť trupu od lopatky po slabinu) ustupuje na holeň, pri pôsobení na zónu štyri (zadok) robí obrat okolo predku a pri pôsobení na zónu päť (za zadkom) ide dopredu. To vie každý kôň bez toho aby sa na to musel učiť alebo trénovať a vie to ihneď po obsadnutí. V procese ďalšieho prijazďovania (koncentrickej dynamiky) sa potom pomôcky dostávajú z periférie koňovho tela pod zadok jazdca.

Jak tedy vypadá kůň, přiježděný bez ovlivňování polohy jeho hlavy?
Keď je kôň „prijazdený" v prirodzenej rovnováhe, čo znamená že je obratný, vie sa pohnúť do kroku a klusu, vie nacválať na správnu nohu, vie dobre cúvať, vie v tempe robiť obraty, vie dobre v rovnováhe zastaviť ob dva chody, potom môžem chcieť od neho niečo viacej. (Kôň na tomto stupni je nielen obratný ale aj podsadený, lebo ináč by nevedel zastať, alebo urobiť polpiruetu či krátko čelom vzad, čo nie je problém ani pri používaní primárnych pomôcok. Mnohému pseudojazdcovi sa však ťažko vysvetlí že kôň môže byť podsadený aj pri natiahnutom krku).

Ano, teorie říká, že podsazený kůň (tedy kůň, který se vzadu zkrátí, ohne klouby a dělá kratší kroky pod těžiště) se zkrátí i vpředu, aby zůstal v rovnováze. Takto se někteří koně přiuzďují a vpředu zkracují vpodstatě sami. Jak to vidíš ty?
Skutočne to tak teoria hovori. To však môže a nemusí byť pravda. Na jazdiarni to asi pravda bude, keď neviem iným spôsobom koňovi vysvetliť aby sa podsadil. Zatiaľ čo napr. pri cuttingu alebo sliding stope to asi pravda nebude.

Potom ako je dobre kôň prijazdený na primárnych pomôckach v prirodzenej rovnováhe možno od koňa začať vyžadovať to isté čo robil doteraz ale bez toho aby sa vyvažoval svojou hlavou. Budem fungovať na aktívnom priľnutí. Prechod z pasívneho priľnutia na aktívne je jednoduchý, temer neznateľný. Pokiaľ takto postupujem, tak nebudem potrebovať zubadlo. Aktívne priľnutie je možné docieliť pokojne na akejkoľvek bezzubadlovke (bosal, sidepull, obnosková uzda, Cookova bitless briddle...)

Mnoho jezdců a trenérů říká, že koně jsou ochotnější jít na přilnutí v době, kdy ještě dokonale obratní nejsou - otěže jim poskytují oporu. Když se dostanou do dobré rovnováhy, v požadovaném tvaru zůstávají neradi - jsou zvyklí balancovat krkem a nechtějí se o tuto možnost ochudit. Domnívám se, že proto je tak často k vidění ježdění na přilnutí od samého začátku - nejprve kůň musí jít na otěži, pak se řeší vše ostatní. Jaká je tvá zkušenost?
Poskytnutie opory je práve jeden z logických a fyzikálnych nezmyslov a pripomína mi baróna Prášila, ktorý sa vytiahol za svoj vlastný vrkoč z bahna. Je to v drvivej väčšine prípadov jeden obyčajný zlozvyk do ktorého je kôň namontovaný lebo sa mu neposkytlo dosť času na to aby sa stal obratným a mohol si pritom pomáhať hlavou.

Dobrá, vraťme se k bezudidlovému uzdění. Dejme tomu, že máme obratného koně, připraveného k chození na otěži. Co dál?
Otázka priuzdenia a vzpriamenia je zasa iba otázkou postupnosti a nepreskakovania jednotlivých výcvikových stupňov. Vždy pracujem najprv na laterálnej flexii, ktorú kôň chápe veľmi jednoducho (pokiaľ mu viem vysvetliť rozdiel medzi priamou a nepriamou oťažou) a pokiaľ budem od koňa vyžadovať striedavé postavenie k jednej aj druhej ruke bez toho aby zmenil smer pohybu, príde veľmi rýchlo čas, keď po postavení napr. k pravej ruke, budem od neho požadovať postavenie k ľavej bez toho aby som mu uvoľnil hlavu z predošlého postavenie, na čo 99% koní zaklapne vo väze. V tomto stupni už mám koníka jemného obratného, podsadeného a „na oťaži". To je častokrát viacej, ako možno vidieť na väčšine vidieckych pretekov.

To ano. U bitless bridle (BB) je známá prodleva při uvolnění tlaku - necítíš to jako překážku při učení, kdy by měl kůň pocítit uvolnění tlaku ihned, když provede požadavek správně? A není, např. při stranové práci problém s působením tlaku křížem? Případně jakou formu bezudidlového uzděni považuješ za nejvhodnější a proč?
Je to pravda, BB nie je vhodné uzdenie na základné prijazďovanie koní. Preto remonty neprijazďujem na BB ale na sidepulle, který je pre koňa podstatne zrozumiteľnejší.

Poslední dotaz - máš zkušenost s koněm v redrezuře, který je vlivem předchozího nešetrného ježdění ztuhlý a „otočený"? U něj nejde o to, dostat ho „na otěž", ale přesvědčit, aby se pod jezdcem uvolnil a zrelaxoval. Začít uvolněním huby funguje, jaký je postup při ježdění bez udidla? Ne u všech koní funguje, že se automaticky uvolní, když nemají udidlo a v těle kladou velký odpor.
Uvoľnenie dolnej čeľuste ako cestu k uvoľneniu koňa v mechanistickom slova zmysle považujem za poveru. Uvoľnenie huby u koňa, ktorý sa zubadlu vzpiera a v dôsledku toho je neuvoľnený, je však jednou z prvých a nevyhnutných podmienok ďalšieho uvoľnenia. Keď kôň kladie odpor bezzubadlovému uzdeniu a v dôsledku toho je celý stuhnutý, tiež musím najprv docieliť aby prestal klásť odpor. Akurát že do toho nemontujem dolnú čeľusť, ale hornú a atlantookcipitálny kĺb. A je to vlastne o každom mieste, kde kôň kladie odpor, ovšem ruka je vždy na prvom mieste. Je však jedno čím končí, zubadlom, nánosníkom, pákou....
Každého pokazeného koňa je treba redrezúrovať, teda vrátiť sa späť. Nemožno očakávať že keď jazdec, ktorý koňa pokazil na zubadle dostane do rúk BB alebo iný bezzubaldový nástroj, urobí s tým istým koňom zázrak. Moja skúsenosť je však taká, že takáto redrezúra trvá človeku, ktorý vie čítať koňa veľmi krátko.

Podobné články

Musím přiznat, že není nic lepšího než sedět na kraji jízdárny a sledovat, jak pracuje opravdu talentovaný jezdec se skutečně talentovanými koňmi. To…

Autorka Anika Vogt a její ryzka Dshamilja si focení náramně užívaly. Drezurní klisnu s výkonností S nerušil ani dron

Trénink s kavaletami je super, ale jednoduché řady jsou za chvíli prostě nudné. S tím je teď konec, protože našich deset kombinací jsou všestrannými…