Na samom začiatku musím prehlásiť, že pokiaľ hovorím o vytrvalostnom športe mám na mysli jeho vrcholovú podobu a nie prechádzky na 25 km. Pred nedávnom som na internetovom diskusnom fóre povedal, že hodne záleží uplatnenie dištančného koňa od zloženia jeho svalov. Niekoľkými odborníkmi, ktorých názor si ináč veľmi vážim, bol tento názor spochybnený. Som presvedčený osprávnosti ich názorov na telesnú konštrukciu, mechaniku pohybu, temperament avšetky ďalšie dôležité faktory, ale tvrdím, že všetky môžu byť prítomné a kôň v tréningu sklame preto, lebo nemal základný predpoklad – vhodnú šturktúru svaloviny. Vedel som, že na tento problém sa nedá odpovedať krátko a chcel som si pripraviť fundovanejšiu odpoveď. Dostávam sa k tomu až teraz. Aby som definoval svoju východiskovú bázu, na základe nižšie uvedených poznatkov tvrdím, že:

   1. pri úplne rovnakých somatometrických acharakterových predpokadoch dvoch koní, sa vo vytrvalosti uplatní ten, kto bude mať vhodnejšie štruktúrovaný sval pre vytrvalosť a

   2. že pre vytrvalostný šport všobecne považujem za najdôležitejšiu premennú zloženia kostrového svastva ako predpoklad uplatnenia všetkých ostatných premenných.

Tieto tézy sa pokúsim v nasledujúcom príspevku podporiť vedeckými dôkazmi a nakoniec sa pokúsim ukázať cestu k zlepšeniu výkonov. Budem sa opierať o odbornú literatúru, ktorá síce nie je najnovšia, ale dostatočne ilustruje problematiku. Vynechám z nej veci pre odpoveď na základné otázky nepodstatné.*
*Daniel Bartko, Neurológia, Osveta Martin 1985
Zdeněk Goščík: Fyziologický základ koňa - Atléta, Nitra

Svalové vlákno nemôže pracovať bez napojenia na nervový systém .. Nervový systém riadi jeho činnosť. To je základný postulát. Činnosť svalu sa prejavuje jeho skrátením (napomáha zmene polohy, vykonáva pohyb) alebo zvýšením napätia (udržuje polohu, stabilizuje). Sval čerpá energiu na túto prácu zo svojich rezervných energetických látok, najmä z kreatínfosfátu a gklykogénu, preto ho možno prirovnať k transformátoru, ktorý mení potenciálnu chemickú energiu na mechanickú.

Kostrový sval je zložitý orgán, ktorý je tvorený svalovými vláknami a tie sa spájajú do zväzočkov. Svalové zväzočky sa spájajú do svalových zväzkov. Od ďalšej štruktúry vedome abstrahujem

Svalové vlákno je obklopené jemnou membránou – sarkolémou. Vo vnútri svalového vlákna je veľa jemných svalových vlákienok (myofibríl), ktoré sú uložené vedľa sebe v sarkoplazme. Myofibrily sú vlastnými kontraktilnými elementami. Z väčšej časti ich tvoria vláknité kontraktilné bielkoviny, aktín a myozín. Tieto sa pri kontrakcii svalu do seba zložitým mechanizmom zasúvajú za vzniku aktomyozínu. Toto zasúvanie nie je bez ATP (adenozín trifosfátu) možné.

Aktínové vlákna sú izotropné a majú menší priemer. Myozínové vlákná sú anizotropné a hrubšie. Teda aktínové tenšie sa zasúvajú do myozínových hrubších. Kombinácia aktínu a myozínu (aktomyozín) je teda substrátom, v ktorom sa uskutočňuje svalový sťah.

Sarkoplazma je podobná cytoplazme. Spolu s jadrami, ktoré sú uložené tesne pod povrchom membrány, tvorí trofický aparát svalového vlákna a udržuje jeho funkcieschopnosť. Ak sval hypertrofuje, zväčšuje sa množstvo sarkoplazmy a tým sa zväčšuje priemer svalového vlákna. Predpokladá sa, že pri hypertrofii sa zmnožuje aj počet myofibríl.

Fázické a tonické vlákna.

Pomer medzi množstvom fibríl a sarkoplazmy, určuje farbu svalového vlákna. Bledé svaly majú prevahu fibríl a červené svaly prevahu sarkoplazmy. Líšia sa nielen biochemicky, ale aj funkčne.

Bledé svaly (fázické vlákna) obsahujú viacej gylkogénu, kreatininfosfátu, adenozíntrifosfátu a vitamínu B1. Ich zášklb, je

• po kratšej latencii
• prebieha rýchlo
• je intenzívnejší
• trvá krátko
• rýchlo nastáva únava
• fungujú vanaeróbnom režime
• je inervovaný hrubšími nervovými vláknami s nižším prahom dráždivosti..

Červené svaly (tonické vlákna)obsahujú viacej vitamínu C.

• ich zášklb má dlhšiu latenciu
• prebieha pomalšie
• trvá dlhšie
• innervujú ich nervové vlákna menšieho priemeru s menšou rýchlosťou vedenia vzruchu a vyšším prahom dráždivosti
• neskôr nastupuje únava
• fungujú vaeróbnom režime
• sú innervované nervami svyšším prahom dráždivosti.

Okrem aktínu a myozínu, ktoré sú z hľadiska svalovej funkcie najdôležitejšie, obsahuje sval ešte veľa druhov látok. Napr. bielkovín – ako známy myoglobín., potom glykogén, adenozíntrifosfát (ATP); adenozíndifosfát (ADP), fosfokreatín, draslík, vápnik a iné látky. Zistilo sa, že myozín pôsobí ako enzým, ktorý štiepi ATP na ADP (pritom uvoľňuje energiu). V pokoji, keď je činnosť myozínu utlmená udržuje ATP pružnosť a elastickosť svalu. Pri stimulácii štiepenie ATP na ADP "poháňa" sval a pravdepodobne nepriamo dodáva energiu na svalovú prácu.

Neskôr sa ukázalo, že toto dichotomické delenie je príliš jednoduché a v jednotlivých skupinách sú ešte podskupiny. Teraz sa hovorí o

SO vláknach (slow oxidative I) – pomalé "červené" sú zapojené pri dlhodobej aeróbnej vytrvaleckej záťaži, miernej až strednej intenzity (oxidatívna premena glykogénu) a sú vysoko odolné voči únave. Jednoznačne najvyžadovanejšie u vytrvalcov.

FOG (Fast oxidative glycolytic. II A) rýchle "červené" sú prispôsobené pohybom rýchlym, submaximálnej intenzity. Zapájajú sa do zmiešaného aeróbneho ianaeróbneho metabolizmu svalu. Vyznačujú sa vysokou odolnosťou voči únave. U skokanov sú najžiadúcejšou zložkou.

FG (Fast glycolitic, II.B) rýchle "biele" Sú zapojené do krátkodobých pohybov maximálneho zaťaženia, konaných na kyslíkový dlh (anaeróbneho), s nízkou odolnosťou voči únave. Ich prítomnosť pri odraze je absolútne nevyhnutná. Najžiadanejšie u letúňov.

T – (transitionálne II C) prechodné, ktoré sa vyskytujú hlavne u žriebät, môžu sa v procese vývoja meniť buď na II.A alebo II.B. Údajne aj podľa typu tréningu.

Kôň podobne ako človek má svaly vždy zmiešané, ale s prevahou jednotlivých typov vlákien. Rozdiely sú medzi jednotlivými svalmi toho istého človeka – zväčša svaly trupu majú prevahu tonických vlákien (červených, pomalých), aby sa mohli uplatniť pri udržovaní polohy, kým napr. končatinové svaly majú prevahu bielych (rýchlych, fázických) vlákien, ktoré sa uplatňujú hlavne pri zmene polohy.

U človeka aj koňa – na rozdiel od vtákov - existujú iba také svalové vlákna, ktoré sú zmiešané. Obsahujú biele i červené vlákna v istom pomere. Napríklad človek ich má v pomere 50:50. U koní majú pony plemená pomer červených rýchlych k bielym a červeným pomalým cca 30:70%. Arabský kôň - 15:85% a pod.

Goščík cituje tabuľku:

Červené		Biele
Plemená	SO (I) pomalé	FOG (IIA) rýchle	FG (IIB) rýchle
Pony	22,5	40,4	37,1
Arab	14,4	47,8	37,8
Quarter	8,7	51,0	40,3
Hunter	30,0	37,2	32,8
Polokrvník	18,0	55,4	26,6
Klusák	24,0	46,7	34,5
A1/1 VB	11,0	57,1	32,0
A1/1 – ČSFR	19,2	46,7	34,5

(Goščík str.10)

Teda ak usporiadame jednotlivé plemená podľa vytrvalostného potenciálu ich svalov (prevaha bielych pomalých vlákien) dostaneme poradie:

Qarter Horse,

Arab,

Pony,

Klusák,

A1/1 ČSFR proveniencie,

Hunter,

A1/1 z VB a

A1/2.

V tomto poradí azda prekvapí iba QH na prvom mieste.

Ak usporiadame plemená podľa potenciálu anaeróbnej práce dostaneme poradie:

A1/1 VB

A1/2

Quarter Horse

Arab

Klusák

A1/1 ČSFR

Pony

Hunter

Tiež toto poradie neprekvapuje.

Ak usporiadame plemená podľa skokovej potencie – teda podľa % výskytu pomalých červených vlákien dostaneme poradie:

Hunter

Klusák

Pony

A1/1 ČSFR

A1/1

Arab

A1/1 VB

Quarter horse

Tu by sa už o poradí dalo diskutovať. Vieme však, že v skokových súťažiach výkon nestojí a nepadá iba na schopnosti odrazu.

Z týchto údajov mi vychádza, že biopsia kostrových svalov, by mohla prispieť k tomu, aby sa zbytočne nepodroboval dlhodobému tréningu kôň, ktorý nemá základné biologické predpoklady pre špičkové umiestnenia.