Za kopytami do Španielska

20. 11. 2018 Daniela Dvořáková Autor fotek: archiv autorky

Lesley Holehouse, britská kopytárka (oficiálne „barefoot hoof care practitioner“) patrí k tým najlepším, akých môžete stretnúť. Na jej meno som natrafila už dávnejšie, keď som si čítala diskusie v zahraničných fórach venovaných bosým kopytám, Lesley tam často odporúčali ako vynikajúcu.

O jej kvalitách svedčí aj to, že je jedným z inštruktorov kurzu „Barefoot Hoof Care“, ktorý ponúka Equine Sciences Academy (a je tam naozaj v dobrej spoločnosti). Pravidelne organizuje školenia pre majiteľov koní aj tých, ktorí sa chcú stať profesionálnymi kopytármi. Zasadila sa spolu s kolegami aj o legislatívu, ktorá reguluje úpravu kopýt vo Veľkej Británii – majitelia koní si môžu kopytá žriebät a vlastných koní legálne upravovať, nesmú však robiť žiadne „krvavé“ zákroky, ani v mene radikálneho trimu či nápravy kopýt (Strasser metóda je vo Veľkej Británii zakázaná).

Lesley úzko spolupracuje s centrom pre záchranu koní v španielskej Andalúzii, kam prichádza minimálne dvakrát do roka. Aj toto centrum (nazvané Cortijo de Segura po prvej obyvateľke konského útulku, viac tu https://www.positivehorsemanshipspain.com/) vedú Britky: Claire Waldron ako jeho zakladateľka a Rachel Bedingfield, ktorú niektorí možno poznajú z Connection trainingu. Každý kôň z Cortijo de Segura má svoj vlastný smutný príbeh a z toho vyplývajúce problémy, no my sme prišli za kopytami, preto sme neriešili výcvik (úprava kopýt niektorých koní bola vcelku dosť veľký adrenalín).

Kurz, ktorý sme absolvovali, trval týždeň (od 4. do 10. 11. 2018) a bol určený pre „pokročilých“ trimujúcich majiteľov  alebo záujemcov o kariéru profesionálneho kopytára (začiatočnícky kurz bol v marci tohto roku). V cene kurzu (pôvodne čosi nad 700 eur, ale dal sa kúpiť v predstihu s 25% zľavou) bolo ubytovanie, strava (mimoriadne vynikajúca) a dobrého vína neúrekom. Hostitelia nás zahŕňali takým množstvom jedla, nápojov a pozornosti, že to bola nielen vzdelávacia akcia, ale aj skvelá kulinárska dovolenka. Navyše na nádhernom mieste, na skok od Granady, Sevilly, Malagy a iných slávnych andalúzskych miest. Cena spiatočnej letenky do Malagy vyšla cca na 70 eur, prenájom auta na jeden týždeň aj s poistením neuveriteľných 37 eur.

Poďme však ku kopytám. Napriek tomu, že o kopytá sa zaujímam už dlhšie (mnohí čitatelia Equichannelu si celkom iste pamätajú Evu Zurek a jej Klub Equus, ktorý bol kedysi jediným „domácim“ zdrojom k bosým kopytám a kde sme mnohí „bosonožci“ pred 15 rokmi začínali), a absolvovala som zopár kopytárskych kurzov, tento bol výnimočný. Na väčšine kurzov absolvujete spoločnú pitvu kopyta s výkladom lektora a potom dostanete končatiny kadáverov, na ktorých sa učíte. Aj tu sme mali kopytá mŕtvych kopytníkov k dispozícii prvé dve hodinky kurzu. Bola som vďačná, že mi pripadlo kopyto somára, pretože nikdy som nemala príležitosť pozrieť sa dovnútra takéhoto kopyta a pri úprave kopýt mojich somárikov som bola trochu neistá.

S výnimkou týchto dvoch úvodných hodín sa celé dni, od rána do večera trimovali živé kone (a jeden mul) a to pod dohľadom Lesley, ktorá nás viedla s absolútnou istotou. Naučila nás posudzovať kopytá, ich vyváženosť, prípadné problémy a ukázala nám riešenie. Nie, nepoužívali sa „pravítka“ a neplatili žiadne dogmy. Jedinou dogmou bolo „trimuj málo a často“. Kopytá každého koňa sú absolútne jedinečné, ku každému treba pristupovať individuálne, nejestvuje jednotná šablóna.

V pokročilom kurze sme pracovali aj s kopytnými kliešťami, nielen s rašpľami. Lesley nám dala neuveriteľnú sumu základných kopytárskych zručností a vedomostí: ukázala nám ako sa starať o náradie, ako správne brúsiť nože, udržiavať rašple, ako dobre chytiť kopyto, tak aby bol kopytár v bezpečí, keby kôň nespolupracoval alebo nebodaj kopol.

Technike úpravy kopýt sme venovali naozaj veľkú pozornosť: ako viesť rašpľu, aké veľké ťahy robiť, ako dýchať, ako stáť, ako si nenamáhať svaly a šľachy na rukách, ako šetriť chrbát, kde chytiť konské kopyto, ako správne používať hoofjack (stojan na kopyto) a mnoho, mnoho ďalšieho. Pri kopyte sme sa vždy striedali traja, každý urobil nejakú časť kopyta po tom, ako ho posúdil, povedal, čo ide robiť a prešlo to schválením lektorky. Neskôr si každý mohol urobiť celé „svoje“ kopyto. Po týždni trimovania sme už s náradím narábali s ľahkosťou, je naozaj rozdiel, keď to človek robí „správne“ a keď improvizuje a ide na to systémom samouk.  

Na záver jedno prekvapenie: Lesley prisľúbila na jar budúceho roku kurz aj u nás na Slovensku. Máme sa na čo tešiť!

Podobné články

Asociace chovatelů miniaturních koní pořádá v sobotu 27. dubna 2024 od 9:00 hodin vozatajský seminář s mistrem opratí Ladislavem Jirgalou.

Semináře Jak na přepravu a nakládání koní a Manipulace s koňmi v krizových situacích se budou konat ve dnech 13. – 14. ledna 2024 v areálu Q Ranch…