Prvé články o jazdeckej turistike som napísal do časopisu Jazdectvo v r. 1986. Príručku o jazdeckej turistike som napísal v r. 1996. Odvtedy sa veľa zmenilo. Existujú jazdecko turistické trasy so stanicami. Existuje funkčné prádlo, goretex. Máme GPS-ky. Sú k dispozícii kvalitné trekkingové sedlá, je široká ponuka sedlových tašiek, prenosné elektrické ohradníky a mnoho iných vymožeností, ktoré mladý človek túžiaci po poznávaní krajiny z konského chrbta v socialistickom Československu k dispozícii nemal. Rozvoj jazdectva je v súčasnosti nesporný a ľudí, ktorí chcú koňa používať ako presunový prostriedok v turistike, je čoraz viacej. Príručka, ktorá vyšla v slovenčine aj v češtine, je už poriadne zastaralá. Všeobecné zásady však stále platia, lebo človek koňa na presun z bodu A do bodu B používal od nepamäti.

Chystám sa na výlet na koni, čo si mám pripraviť?

To závisí od toho, čo považujem za výlet na koni. Rozlišujeme niekoľko foriem rekreačného pohybu na koni v prírode:

1. Vychádzka - vyjížďka: 1-4hodinové jazdenie v krajine (7 - 30 km). Na vychádzke získavajú jazdci väčšiu istotu v sedle, učia sa pravidlám jazdenia v teréne. Pre kone je to vynikajúca rehabilitácia, lebo získavajú na chodivosti a upevňuje sa im šlachový aparát, predovšetkým hrudníkových končatín. 2. Výlet, túra - raid: 3 - 24hodinový pobyt jazdca s koňom v krajine (30 - 70 km). 3. Putovanie - trail: spojenie niekoľkých celodenných túr do jedného celku, teda viacdňový pobyt jazdca s koňom v krajine. Ten tiež môže mať rôzne formy - s voľným táborením, s prenocovaním a ustajnením koňa v staniciach, v komerčnej turistike možno aj s výmenou koní. Z hľadiska štruktúry môže byť jazdecké putovanie:

• hviezdicové - keď sa po každej dennej túre jazdec vracia na základňu
• reťazové - keď cieľ dnešnej túry je štartom zajtrajšej.

Nuž a od toho sa odvíja aj vybavenie jazdca aj koňa.

Na vychádzku sa nemusí ani jazdec ani kôň nijako špeciálne pripravovať. Pokiaľ však jazdec chce urobiť na vychádzke zastávku, by som odporučil, aby mal kôň okrem uzdenia ešte úväznú ohlávku a cca 3 m dlhý vazák. Určite poteší vo vrecku pár centov na pivo. Oblečenie jazdca diktuje počasie, ktoré sa zvyčajne za takýto krátky čas príliš nemení.

V príprave na túru sa musíme už trochu zamyslieť. Jazdec i kôň sa budú musieť niečo naučiť, niečo si natrénovať. Na rozdiel od vychádzky bude už bohatšia aj výzbroj a výstroj.

Pokiaľ je túra zabezpečená sprievodným vozidlom, všetko čo budete potrebovať, sa môže uložiť do neho. Pokiaľ takouto možnosťou nedisponujete, alebo ju odmietate, tak treba mať vhodné sedlové tašky (brašny), do ktorých si uložíte potrebné propriety. Brašny musia koňovi pasovať a nesmú ho tlačiť. Ohlávka a vazák sú nutnosťou, lebo počas dňa bude určite po ceste niekoľko zastávok. Uväzovať koňa za oťaže je prejav hrubosti voči koňovi.

Vo výstroji jazdca treba počítať so zmenou počasia - pláštenka do dažďa, najlepšie jazdeckého typu (od ľahučkej PVC pelerínky v náprsnom vrecku, až po všestranne použiteľný australák upevnený vo forme bandalíru na prednej či zadnej rázsoche sedla). Pokiaľ počítate s tým, že na plánovanej trase narazíte na nejaké pohostinské zariadenia, tak si zbytočné tekutiny so sebou neberte. Ak sa pohybujete po menej obývanom území, tak musíte počítať s nejakou fľašou na uhasenie smädu a nejakou stravou. Na púšti sa pohybovať nebudete, tak vodu pre koňa nemusíte brať so sebou. Na jedenie treba vyberať potraviny, ktoré znesú teplo, ktoré sa pohybom sedlových tašiek nerozbijú (varené vajíčka, bagety). Keď si zoberiete konzervu, tak nezabudnite aj na otvárač, aby ste ju nemuseli otvárať kameňom. Malý balíček s prvou pomocou, ktorý bude obsahovať elastický obväz, dezinfekčný prostriedok a analgetikum síce asi nebudete potrebovať, ale v opačnom prípade je lepšie to mať zo sebou, ako to zháňať niekde po okolí. Jazdci, ktorí sú zvyknutí na pobyt v sedle jednu hodinu dvakrát týždenne, by mali rátať aj s tým, že miesta na tele, ktoré prichádzajú do styku so sedlom, sa môžu na 8 hodinovej túre zapáliť, zapariť, odrieť. Detský puder pôsobí ako preventívne tak i terapeuticky. Oblečenie treba prispôsobiť počasiu. Obuv by mala umožňovať aj pohyb po vlastných, čomu väčšina jazdeckej obuvi nevyhovuje. Pokiaľ nechcete investovať do špeciálneho obutia endurance jazdcov, tak budete musieť urobiť kompromis medzi bezpečnosťou na koni a pohodlnosťou pešiaka, najčastejšie teniskami. Košeľa s dlhým rukávom nie je populárna, ale má mnoho výhod (ochrana pred slnkom a hmyzom).

Túra môže byť náročná, preto by na ňu už mal kôň byť pripravený. Pokiaľ počítate so vzdialenosťou do 30 km, ktoré nemienite prekonať rýchlejšie ako 10 km/hod a ktorá neobsahuje nadmerné prevýšenie, nie je treba koňa špeciálne pripravovať. To absolvuje každý, aj netrénovaný, kôň bez úhony. Pokiaľ počítate s väčšou vzdialenosťou, teda nad 30 km, prípadne pokiaľ budete počítať s vyššou priemernou rýchlosťou či prevýšením, tak už treba, aby bol váš kôň na to pripravený - natrénovaný. V každom prípade však musíte koňa pred takýmto podujatím naučiť na sedlové tašky (nie každý kôň znáša ich pohyb). Tiež by mal byť navyknutý na uväzovanie, a mal by pokojne stáť, keď sa naň nasadá a z neho zosadá z oboch strán - nielen z ľavej, lebo sa môže stať, že prekľajete chvíľu, keď ste sa na takéto podujatie vydali.

Najdôkladnejšie je treba pripraviť trail ride - putovanie v sedle. Pokiaľ to bude hviezdicové putovanie, tak sa výstroj a výzbroj od popísaných potrieb na túru veľmi neodlišuje. Na základni by ste mali mať rezervné oblečenie, hygienické potreby, oblečenie na spanie + čo uznáte za vhodné.

Na reťazovom putovaní za predpokladu, že nemáte sprievodné vozidlo a že sa nepohybujte od stanice ku stanici, beriete všetko zo sebou a preto sa musíte zamyslieť aj nad hmotnosťou jednotlivých vecí. Takže namiesto elektrického prístroja na čistenie zubov malú zubnú kefku, kozmetiku tiež nechajte doma, funkčné prádlo, ktoré do rana vyschne, ľahučký spacák, pláštenku do dažďa, deku, pokiaľ počítate s prenocovaním vonku tak záchranársku reflexnú izotermickú fóliu miesto stanu alebo ľahký stan, karimatku, tiež garnitúru suchého oblečenia, pokiaľ sa rosničkári mračia. Obyčajne po týždňovom pobyte v nehostinných a málo obývaných oblastiach zistíte starú pravdu, že špina opadá a pot až tak nesmrdí. Ak v cieli nie je možnosť stravovania, tak nádoby na prípravu jedla, eventuálne varič, nádoba na tekutiny príde vhod. V outdoorových obchodoch je výber dostatočný. Nezabudnite na nôž, otvárač na konzervu, lyžicu, kus drôtu, žiletku, spínací špendlík, veľmi praktické je mať niekoľko gumičiek a dlhých šnúrok na topánky - nimi sa dá zaviazať všetko, a dobre držia. Nahradíte nimi roztrhnutú oťaž, zviažete roztrhnutú lícnicu, priviažete bandalír apod.

Pre koňa uzdenie, ktoré obvykle používate, úväznú ohlávku (nie povrazovú), vazák, sedlo, ktoré obvykle používate, sedlové tašky. Ak budete v ľudoprázdnej oblasti, tak skladacie vedro (PVC nákupná LIDL taška postačí, ale doma musíte najprv z takéhoto „vedra" naučiť svojho koňa aj piť), rezervnú dávku ovsa, ak máte koňa podkovaného, tak kladivko na pritiahnutie podkovy, ev. kľúč na ozuby, nejaký dezinfekčný prostriedok. Pokiaľ sa budete pohybovať v obývaných oblastiach, vedro na pitie vám požičajú v každej dedine a aj jadro sa dá kúpiť. Pokiaľ chodíte s nepodkovanými koňmi, máte výhodu. Pokiaľ chodíte s podkovaným koňom, je vhodná jedná easy boot, alebo podobné zariadenie, ktorým nahradíte stratenú podkovu. Bandáže, šlachovky, zvony, chrániče, sú na traile nebezpečné a netreba ich používať. Na putovanie sa ide so zdravými koňmi, ktoré to nepotrebujú a pod bandážou sa za tie dlhé hodiny môže udiať všeličo - od zaparenia až po veľmi nepekné odreniny od zapadnutého kamienka alebo piesku.

Na čo však nezabudnite, najmä v letnom čase, sú repelenty. V exponovaných oblastiach pomôžu ako vám, tak i vášmu koňovi.

Čo sa týka nocovania s koňmi, keď chodíte od stanice ku stanici, nie je problém, lebo obvykle je k dispozícií ohradený výbeh, či boxy, kam možno koňa umiestniť. Pokiaľ to nie je, tak sú v zásade dve možnosti. Prvá je koňa uviazať. Spôsobov je veľa a zmienim sa o nich v druhej časti. Pre všetky je spoločné to, že sa kone musia na uväzovanie doma naučiť. Druhá možnosť je prenosný elektrický ohradník. Kone, ktoré ho dobre poznajú, nebudú potrebovať možno ani elektrinu. Dnes sú však k dispozícii prenosné ohradníky so zdrojom na solárny článok, prípadne na vreckové batérie. Dekovanie je obvykle zbytočné, aj keď som to - neznalý problematiky - kedysi používal. Keď je viac koní pohromade a vzájomne sa poznajú, nebývajú problémy, môžu byť spolu. Cudzie kone treba uväzovať, lebo pri vzájomných výmenách názorov a potýčkach by mohli ohradník preraziť.

Tréning

Pred tým, ako sa vydáte na viacdňové putovanie, je dobré aspoň mesiac pred cestou zaradiť do svojho programu postupne predlžované krokové vychádzky 2x týždenne. Robieval som to v sobotu a v nedeľu. V nedeľu som vždy naplánoval polovicu toho čo som absolvoval v sobotu. Každý týždeň som pridal hodinu. Napríklad som začal trojhodinovu vychádzkou v sobotu a v nedeľu to bola poldruha hodinová. Ďalší týždeň v sobotu 4 hodiny, v nedeľu 2 hodiny. Tretí týždeň 5 hodín v sobou, v nedeľu 2,5 hodiny a štvrtý týždeň v sobotu 6 hodín a v nedeľu 3. Okrem toho bežná jazdiarenská robota.

Na vychádzkach vychytáte nedostatky výstroja a výzbroja, koník si zvykne na trekkingové propriety výstroja (tašky, vazák apod), váš zadok sa tiež zocelí.

Uvedomte si, že najčastejšie používanými cvikmi v teréne budú obrat okolo zadku, obrat okolo predku, obrat okolo stredu a cúvanie. Tie na jazdiarni trénujte. Nezabudnite nacvičovať trail parkúr. Niekedy totiž obyčajný prechod cez železničné priecestie alebo plechový mostík môžu pre netrénovaného koňa prestavovať temer neprekonateľnú prekážku.

Plánovanie túry

Pri plánovaní túry alebo putovania treba vždy zohľadňovať konfiguráciu terénu. Pokiaľ sa pohybujete v mierne zvlnenom teréne s naloženými koňmi, treba to pre nich považovať za stredne ťažkú prácu. Pri nej môžete počítať s priemernou rýchlosťou 5 km/hodinu a kôň môže pracovať 6 hodín denne. Pokiaľ budete prekonávať horské chrbty, dlhé stúpania a klesania v horskom a vysokohorskom teréne, treba to pre koňa považovať za ťažkú prácu a tam počítajte s priemernou rýchlosťou 4 km/hodinu a nevyžadujte od svojho koňa pochod dlhší ako 5 hodín. Jednorázovo síce možno koňa preťažiť, musí to však byť vykompenzované dňom oddychu.

Po každých 6 dňoch ľahkej práce (rovina, bez bagáže v sedle) by mal kôň deň odpočívať. Pri stredne ťažkej práci treba dopriať koňovi deň oddychu každých 5 dní. Nuž a pri ťažkej práci po troch dňoch cesty mu patrí deň oddychu. Pri plánovaní dlhej ťažkej cesty je dobre na prvý deň zaradiť najviac kilometrov, druhý mene, tretí deň najmenej a štvrtý deň oddych. Neporovnávajte sa s dištančnými (endurance) jazdcami a ich koňmi. Tí idú po vyznačenej trati, často na okruhu. Neblúdia po ceste, nemusia si každú chvíľu upravovať výstroj a hlavne sú podstatne ináč trénovaní. Tí dokážu prekonať 160 km za 10 hodín. Vám bude tá istá trasa trvať 3-5 dní.

Příště se dozvíte, jak řešit nepříznivé počasí, co dělat, když zabloudíte, jak koně uvazovat, jak se s ním vůbec v terénu pohybovat a jak se jezdci mají chovat, když jednou ve skupině.