... a ďalšie dni

Náš pobyt na Kaukaze nebol len o cestovaní. Jedným z dôvodov, pre ktorý som sem prišla, boli chovateľské konzultácie s inšpektorom kabardinskej plemennej knihy - Chažismelom Amšokovom. Kanceláriu má v Naľčiku, v poľnohospodárskom inštitúte Kabardino-Balkarskej republiky, ktorého je zamestnancom.

Vyzdvihla som pasy kabardinských koní v SR a ČR, prezrela si fotografie z bonitácií i podklady pre doplnok 6. časti plemennej knihy. Ako zástupkyňa vznikajúcej organizácie priaznivcov a chovateľov kabardinských koní v ČR a SR som s inštitútom podpísala dohodu o spolupráci.

Tomáš zasa strávil deň u jedného z najlepších miestnych sedlárov, Vjačeslava Mastafova, kde sa dozvedel mnoho ďalších informácii o výrobe čerkesského sedla. Tieto sedlá Tomáš aj sám vyrába a nejaké má vždy na predaj.

Sedlá sa dajú kúpiť aj priamo u majstra, ide ale o hotové umelecké diela a ich cena je úmerná kvalite i cene materialov. Je to precízna ručná práca, strieborné a pozlátené ozdoby si sedlár sám navrhuje a odlieva. Venuje sa i ďalším pôvodným remeslám a jeho práce možné nájsť v mnohých múzeach i súkromných zbierkach.

Nedá sa nespomenúť ani návšteva Ibragimovej farmy Gueren, z ktorej pochádza množstvo medzinárodne úspešných koní vo vytrvalostnom jazdení:

Pred farmou, na poli za mestom, sa pasie stádo jeho mladých koní a valachov. Sú medzi nimi i čerstvo vykastrované žrebce s chvostami, zviazanými do uzla. Minuloročné žriebätá majú zasa chvosty nakrátko podstrihnuté, vraj aby boli potom hustejšie.

Tu, medzi koňmi, máme stretnutie s reportérom televízie. Robí s nami rozhovor o našej návšteve tejto republiky i o kabardinských koňoch. Už ako "mediálne hviezdičky" prichádzame do areálu farmy, kde je teraz iba niekoľko pracovných koní a dva plemenné žrebce. Dokopy má farma asi 200 koní, pričom prvé stádo sme už videli a to druhé, kde sú kobyly, sa pasie inde.

S Ibragimovym bratom Arkadijom a jeho dvoma pomocníkmi ideme na vychádzku po okolí farmy. Do hôr je to bohužiaľ odtiaľto ďalej, ako sa dá stihnúť prejsť za párhodinovú vychádzku. Pri ďalšej návšteve Kaukazu to ale hádam výjde.

Aj keď som v čerkesskom sedle už párkrat sedela, dlhšia jazda je niečo iného. Práve tam (a v náročnom teréne dvojnásobne) sa ukážu jeho prednosti.

Nasadnutie bez cviku je trochu zložitejšie, ten vankúš je niečo nového. Presahuje do strán i do výšky a pri dvíhaní sa do sedla i prehadzovaní nohy cez sedlo môže prekážať. Usadím sa a cítim sa ako v kresle - mäkko a nezvyklo nad koňom. Predsa len, meriam 157 cm a nohy mám krátke, takže sa mi zdá, že na koni pomaly kľačím. Nastavím si strmene, po chvíli jazdy sa ale vankúš poddáva mojej hmotnosti a tvarom a klesá. Tým sa strmeňové remene stávajú na môj vkus príliš krátkymi a patrilo by sa ich predĺžiť. Toto sú len detaily, ktoré by som zvykom určite už ani nezbadala.

Čo poteší, je "pružiaca" schopnosť vankúša a pevná opora stehien. Občasné poskočenie koňa takmer nevnímam, malý skok v lese nebol žiadnym problémom. Čo je zvláštne - napriek tomu, že pred jazdou som už nejaký čas sadala na kone len príležitostne, ani po zhruba trojhodinovej vychádzke som nemala svalovku. Verím tomu, že národy, ktoré tento typ sedla vymysleli a používali, ho dokonale vyladili pre svoje potreby - dlhé jazdy v rozmanitom teréne. Preto som si dala záväzok, že ďalším sedlom, ktoré si kúpim, bude sedlo čerkesské.

Farma Gueren ponúka i turistické pobyty v horách v sedle koní, v čase od júna do septembra. Preposielam "turistické" fotky od Catherine Michelet i dojmy Poliaka Krzysztofa, ktorý takto strávil dovolenku v júni minulého roka:

"Prileteli sme do Mineraľnych Vôd a Ibragim nás vyzdvihol na letisku. Prvú noc sme spali v Naľčiku v hoteli. Od Ibragima sme dostali batohy, do ktorých si mal každý zabaliť svoje veci. Polovica vecí ostala v Naľčiku.

Nasledujúce ráno sme šli s Ibragimom dvoma Ladami Nivami do hôr. Môžem ti povedať, že to bolo najlepšie dobrodružstvo môjho života. 10 kilometrov pred cieľom bola cesta zničená riekou. Plán bol presadnúť do vojenského transportéra, ale ten sa počas prejazdu rieky pokazil a ... nakoniec sme do cieľa došli na Nive.
Keď sme došli do táboriska, zbadali sme 3 vlky, ktoré chytali žriebä. Ibragim mu šiel na pomoc.

To bola iba prvá polovica prvého dňa našej cesty, čo bolo potom, si vieš predstaviť.

Krásne scenérie, veľmi strmé cesty, množstvo divých zvierat, vrátane medveďa, supov a malých hlodavcov. Ak máš rada jazdu na koni, chceš vidieť skutočne divokú prírodu a nebojíš sa umývania v horskom potoku, je to dobrodružstvo práve pre teba."

Na záver ešte sľúbený dokumentárny film od francúzskej novinárky Catherine Michelet o jarnom presune tabunu kabardinských koní z farmy Gueren na horské pasienky. Pár zaujímavostí okolo tohoto filmu:

• presun trval dva dni, počas ktorých prešli kone asi 120 km s prevýšením približne 1300 m
• v stáde boli žriebätá rôzneho veku. Najmladšie sa narodilo večer pred začiatkom presunu, takže počas neho malo vek iba niekoľko hodín. Ibragim mi ho, už ako 8-ročnú chovnú kobylu, v stáde minulý rok ukazoval. Ničím sa od ostatných koní v stáde nelíšila.
• žrebec v tabúne je Adygejec (v prvej časti môjho rozprávania je spomínaný ako plemenník v Malkinskom žrebčíne, je tam i jeho fotka)

2. časť filmu o presune koní na horské pasienky