Deň 4

Do hôr sa vraciame aj nasledujúci deň, tentoraz na celoročne obývanú farmu chovateľa koní Chasena Žiľajeva. Výjazd vedie Chažismel Amšokov, hlavný inšpektor ruskej plemennej knihy kabardinských koní a pridáva sa aj niekoľko ďaľších chovateľov. Do dvoch áut (Lada Niva, ako ináč) nakladajú prepravky s vodkou a Gruševoj (nealkoholický nápoj, niečo ako hrušková Vinea v pivovej fľaši). To všetko chcú niekam previezť? Predať? Vypiť?!

Z hlavnej cesty do hôr schádzame tentoraz skôr a dostávame sa na náhornú plošinu. Táto je položená nižšie ako Inal a Kanžal, sneh tu už nie je. Naopak, na lúkach rastú prvé kvietky, napríklad šafrán. Naľavo i pred nami vidieť panorámu hôr, v ktorej sa vyníma najvyšší vrch Európy - Elbrus. Užívame si terénnu jazdu po kilometroch nespevnených ciest. Chvíľu rovno, potom strmo nadol alebo nahor, potom znova takmer po rovine. Že sa blížime k farme, odhadujem podľa pasúceho sa stáda koní na svahu, stráženého pastierom na koni.

Obytná budova upúta novou strechou, pri nej vidíme zaparkovaný džíp i nejakú poľnohospodársku techniku. Okolo farmy sa pasú kalmycké kravy, odolné a nenáročné plemeno. Vo výbehu s prístreškom vidím 3 žrebce - tmavohnedého Abreka, jeho čierneho syna a mladého hnedáka. Keďže kobyly sú niekde na pastvine a pripúšťacie obdobie ešte nezačalo, žrebce si spokojne nažívajú spolu. Chažismel je Abrekom nadšený. Keď sa v roku 2008 uskutočnila jazda v tradičných čerkesských odevoch, pri ktorej sa prešlo 500 kilometrov za 5 dní, Abrek podľa jeho slov vynikal aj nad ostatnými zúčastnenými koňmi svojho plemena. Táto jazda sa uskutočnila pri príležitosti 300. výročia Kanžalskej bitky a práve Chažismel bol pri tejto jazde starejším skupiny jazdcov. Medzi fotografiami nájdete dve z tejto akcie (autor Zamir Šuchov). Všimnite si, že v čele skupiny dva kone klušú a jeden ide mimochodom.

V posledných rokoch, tak ako to bývalo i predtým, bolo zorganizovaných viacero diaľkových jázd. Napríklad na jeseň roku 2008 sa pri príležitosti spomínanej výročnej udalosti uskutočnila ešte jedna zaujímavá akcia - osem jazdcov absolvovalo 1000 km dlhú trasu za necelých 11 dní. Tieto jazdy sú už ale, na rozdiel od tých v minulosti, sledované veterinárnymi lekármi i médiami, takže je ich možné považovať i za istý druh testácie plemena.

Veľmi atraktívnou bola aj cesta jordánskeho princa Aliho so svojim sprievodom z jordánskeho Ammánu do Nalčika v sedle kabardinských koní v roku 1998 (odporúčam zaujímavé video na Youtube) .

Oblečenie jazdcov na týchto akciach, pre našinca určite exotické, pozostáva z čerkesky (čocha - súkenný kabát, zvyčajne čierny), stiahnutej okolo pása opaskom s kindžalom (dýka), burky (teplý vlnený kabát s mnohostranným využitím), papachy (čiapky z vlny alebo ovčej kože) a doplnené je šabľou a puškou. Zbrane a remene sú, tak ako aj sedlo, zdobené striebrom. Hrdosť a úctu k histórii, tradíciam a svojmu pôvodu som tu vnímala často a takto vystrojených jazdcov by som si v žiadnom prípade netrúfla posudzovať ako nejakú kostýmovú šou.

Medzitým pastier prihnal aj stádo mladých žrebcov, väčšinou synov Abreka. Aj keď nie sú v ideálnej kondícii, je medzi nimi vidieť niekoľko veľmi pekných koní. Tomáša zaujíma hnedý žrebec pastiera, nasedlaný čerkesským sedlom. Využívame možnosť a chvíľu sa na ňom okolo farmy vozíme. Je to mladý, nie príliš prijazdený, ale zato príjemný a ochotný koník. Žrebec zaujme jedného z našich spolucestujúcich natoľko, že ho hneď aj kupuje.

Autami prechádzame na pastvinu s kobylami a žriebätami, ktoré stráži pastier na koni. Na tejto farme sú kone v zime dokrmované senom, pod vysokou pokrývkou snehu by tu dostatok trávy nenašli ani tak nenáročné kone, ako sú kabardinci. Pokiaľ to ale podmienky dovolia, pasú sa na starej tráve v okolí farmy.

Ani v dnešnej časti rozprávania nechýba jedlo. Hostiteľ zarezal barana, a tak na stôl postupne pribúdajú varené baranie rebierka, baraní šašlik a baraní vývar. K vývaru dostávame smotanu, to sa má zmiešať spolu a jesť ako polievka alebo jednoducho vypiť. Nechýba ani nami dovezená Gruševaja a hlavne vodka. Zlepšujeme sa v prednášaní prípitkov - dnes je ľudí pri stole viac, a tak sa na rad dostaneme len dvakrát.

Vonku zaznie štekot a mučanie. Pastieri vybiehajú von a počuť streľbu. To sa od kravy zatúlalo teľa a mladé psy naňho začali dorážať. Našťastie, po streľbe do vzduchu ho nechali tak. Tentoraz to nebol medveď, ktorého tu videli nedávno. Ani vlci, ktorí aj v lete lovia vo svorkách a spôsobujú nemalé škody aj v stádach koní. A ani ozbrojení zlodeji, ktorí odháňajú celé stáda. Tie zbrane pastierov nám môžu pripadať nezvyklo alebo aj nebezpečne, tu je to ale, zdá sa, nevyhnutnosťou.

Video - farma Chasena Žiľajeva