Má svojich zástancov i odporcov a obe strany vášnivo zdieľajú rôzne pravdivé, polopravdivé alebo celkom klamlivé informácie o tom, ako to všetko funguje a nefunguje. Aby sme vniesli aj trochu faktov do týchto debát, rozhodli sme sa na Kaktus ranči urobiť drobný výskum na našich koňoch. Možno to niekomu pomôže v rozhodovaní, kde sú hranice prirodzena pre váš vlastný chov a vlastné kone.
V našom minivýskume sme sa rozhodli zamerať na tieto základné parametre a pravdivo si zodpovedať, kde je teda realita a aké sú následky pre kone a chovateľov.
V našej vzorke skúmaných koní máme zastúpenie primitívnych plemien, starších koní (25+), športujúcich koní, plemenného žrebca či laktujúcu kobylu, všetci chovaní 24/7 vonku. Vzorku koní sme merali termokamerou Caterpillar S60 pri vonkajšej teplote -10°C, čo je pre našu lokalitu štandardná zimná teplota.
Čo sme sa teda dozvedeli?Povrchová teplota u koní v rovnakom type odchove a podmienkach bola veľmi odlišná. Celkom podľa očakávaní si najlepšie v tepelnej odolnosti viedol náš poník (plemeno welsh pony), s výrazným až extrémnym osrstením. Povrchová teplota jeho "izolácie" sa pri – 10°C pohybovala v priemere okolo -1,1 °C, takže možno povedať, že jeho tepelné straty boli minimálne a takýto typ koňa zvláda zimu bez dekovania bez zásadných tepelných strát a teda celkom komfortne bez extrémnych nárokov na prísun objemového krmiva.
Naproti tomu, mladý 8ročný valach (plemeno quarter horse) vo veľmi dobrej výživovej kondícii (7) a s kvalitným osrstením štandardného jazdeckého koňa mal tepelné straty výrazne vyššie a v priemere sa jeho povrchová teplota tela pohybovala okolo 7,9 °C, čo sa obvykle uvádza aj ako komfortná teplota teplokrvných plemien, teda teplota, pri ktorej je takmer nulový výdaj energie na zahriatie či ochladzovanie organizmu. Každopádne vonku sme mali okolo -10°C, takže je evidentné, že tento koník už funguje za hranicou svojej komfortnej zóny a tepelné straty musí nejako dokompenzovať, a to buď zvýšeným príjmom objemového krmiva, kedy ho zahreje fermentujúca vláknina v slepom a hrubom čreve, prípadne spaľovaním svojich tukových zásob alebo energeticky velmi náročným svalovým trasom. Prípadne je možné mu od straty teploty pomôcť dekovaním.
Najpozoruhodnejším faktom pre nás osobne ale bola naša laktujúca kobyla (plemeno appaloosa), ktorá je momentálne vzhľadom k materským povinnostiam v nie úplne ideálnej kondícii (5). Aj pri opakovaných meraniach nám straty tepla vychádzali o stupeň a viac nižšie ako u dobre nakŕmeného valacha s výraznejšou vrstvou tuku. Z toho je možné usudzovať, že kondícia koňa resp. vrstva podkožného tuku neovplyvňuje tepelné straty tak, ako sa traduje, a tučným koňom môže byť bez problémov naozaj zima. O izolácii nerozhoduje tuk, ale kvalita nasrstenia daného jedinca. Lepšia kondícia iba znamená, že daný jedinec má energetické zásoby, ktoré môže v prípade tepelných strát využívať na zahriatie organizmu či ako finálnu ochranu vnútorných orgánov dôležitých k prežitiu. Neznižuje ale jeho tepelné straty, takže tuková vrstva neplní ochrannú funkciu tak, ako kvalitná podsada a nasrstenie koňa.
Ďalším prekvapivým faktom bolo zvýšenie povrchovej teploty koňa už po veľmi nenáročnej asi 30 minútovej krokovej práci. Túto možnosť sme pôvodne do nášho výskumu ani nezaradili, preto sa jej budeme venovať hlbšie pri ďalších testoch. Priemerná teplota stúpla z pôvodných 7,9 až na 11,3 °C! Toto meranie by potvrdzovalo teóriu, že kone pri práci prekrvujú svalové skupiny a prúdenie krvi organizmus ohrieva. Následné merania koňa v pokoji ukázali, že priemerná teplota behom 15 minút klesla na hodnotu 7,3 °C, teda pod normál tohoto daného koníka. To znamená, že pri zahriatí koňa a prekrvení svalových partií je organizmus na ochladenie výrazne citlivejší a jeho teplota klesá dolu razantnejšie. Na toto by mali myslieť najmä jazdci pri práci a po práci. A to sme pri krokovaní ani neprišli do štádia vyššej tepovej frekvencie, zadýchania či opotenia. Určite sa tejto oblasti povenujeme viacej.
A ako dopadli testy dekovania koní?K výskumu sme použili zadekovanie ľahkou nepremokavou dekou s fleesom bez zateplenia a deku s 300gr zateplením. Chceli sme najmä vedieť, aké budú reálne výsledky merania slabšej deky vzhľadom k často uvádzaným teóriám, že tieto deky poškodzujú prirodzenú termoreguláciu koní tým, že svojou váhou porušujú postavenie chlpov a oberajú tak kone o izoláciu vzduchom medz nimi, čo sa v niekoľkých článkoch uvádzalo ako zhoršenie daného stavu a zvýšeniu tepelných strát.
Ako vidieť na našich meraniach, všeobecne toto je pravda len čiastočne a platila by len pri extrémne nízkych teplotách. V našom prípade je jasne vidieť, že už zadekovaním "ľahkou dekou" sa znížili teplotné straty zo 7,9 °C na priemer okolo -1,0 °C. To znamená, že tento typ deky ešte stále ochráni koňa pred výraznými tepelnými stratami, ale ideálna komfortná teplota pre jej použitie je práve tesne pod bodom mrazu. Pri bode mrazu by mal takto zadekovaný kôň opäť nulové tepelné straty a nemusel by vydávať energiu na zahriatie organizmu. Zaujímavé je taktiež zistenie, že takto zadekovaný kôň má tlakové body, kde deka skutočne prilieha tak, že narušuje ideálny stav, no nieje to po celej dĺžke chrbta, iba v oblasti kohútika a bedier. Logickým záverom teda je, že aj ľahká deka má taktiež svoje vzdušné zóny najmä v oblasti medzi týmito dvoma bodmi pôsobí izolačne.
Najvýhodnejším typom deky ale pri teplote vonkajšieho prostredia -10°C sa už ale javí zadekovanie silnejšou 300 gramovou termodekou. Pri tejto deke bola nameraná priemerná povrchová teplota -5,2°C, čo by sa pri spriemerovaní teplôt odhalených častí (krk a nohy) najviac blížilo teplote prostredia a teda nulovým nárokom na čerpanie externých zdrojov pre zahriatie koňa. Taktiež táto deka mala svoje kompresné body, ale práve v okolí sedlovej časti a chrbta bola veľmi dobre odizolovaná a blížila sa teplote prostredia.
Bohužial ani v tomto prípade vám nedáme jednoznačnú a jednoduchú odpoveď. Komfortná zóna každého koňa je rôzna a je na majiteľovi zvážiť všetky pre a proti. Z nášho výskumu ale jednoznačne vyplýva, že nie každý kôň je pri mrazoch -10°C dostatočne zaizolovaný a väčšina jazdeckých koní musí tento teplotný rozdiel vyrovnať. Niektoré kone ho dokážu dorovnať zvýšeným príjmom sena. Otázkou ostáva či je nutné, aby pravidelne jazdecky využívané kone, či kone v horšom nasrstení alebo s inými zdravotnými problémami vydávali extra energiu na zahriatie prirodzeným spôsobom, možno na hranici svojich možností, a či nieje lepšie im dopomôcť dekovaním. To je etické stanovisko pre každého chovateľa osobitne. Fakty sú jednoznačné a je na každom, ako ich spracuje.
Prajeme vám aj vašim koníkom príjemné spolužitie aj v časoch zimy, mrazu či dažďa. Zároveň ďakujeme všetkým účastníkom nášho experimentu, či už dvojnohým či štvronohým, že víkend trávili v mraze ale s dobrým pocitom a zisťovaním nových poznatkov. Firme Esox Plast s.r.o. a KT Kontrakt s.r.o. ďakujeme za zapožičanie termokamery.
