Za kabardinskými koňmi alebo Tam, kde je kôň bratom (časť 3)

25. 03. 2011 05:00

Obrázky: 25

Autor: Eva Marková Foto: Eva Marková, Tomáš Hájek, Catherine Michelet Rubrika: Expedice a cestopisy Počet přečtení: 11998 Počet komentářů: 13 Komentuji zde: Ne Bookmarkován 0 krát

Moje poznávanie Kaukazu pokračuje výjazdom do hôr, priamo k pastvinám, na ktorých sa od jari do jesene pasú kabardinské kone. Pre lepšiu predstavu i ako bonus pridávam dve videa. Vyberme sa teda na virtuálny výlet do kaukazských hôr spolu.

Deň 3

Tretí deň nevyzerá v Naľčiku o nič lepšie ako ten predošlý. Hmla, vlhko a mráz - a my máme ísť do hôr! Ibragim ale tvrdí, že to je inverzia a že v horách bude slnečno a teplejšie. Našim cieľom je 2984 m vysoká hora Naudžica. Na náhorných plošinách s letnými pastvinami je tomto ročnom období ešte sneh.

Pastiersky kôňVezieme sa teda Baksanským údolím, ktoré vedie až k Elbrusu, najvyššej európskej hore. Cestou sa zastavujeme na farme "Osman", ktorá má údajne až okolo 1000 koní. Farmu tvorí veľká stajňa, kde je v mimopastevnom období ustajnených asi 20 plemenníkov, a ohrady so žriebätami. Kobyly sú rozdelené do stád a rozstrúsené po okolitých lúkach. Uživiť takéto množstvo koní senom je takmer nereálne, kobyly sa teda aj v zimnom období pasú na vyschnutej tráve v dolinách. Ročne sa tu narodí množstvo žriebät, ktoré sa buď po návrate z hôr predajú za malý peniaz alebo odošlú na jatky. Určitá časť ostáva na farme kvôli obnove stáda.

Žriebätá

Kopce popri ceste sa postupne menia na náhorné plošiny so strmými zrázmi a s narastajúcou nadmorskou výškou hmla ustupuje. Ibragim mal pravdu, tu vyššie je jasno a o poznanie teplejšie.

JazeroZ asfaltovej cesty údolím odbočujeme na poľnú cestu popri azúrovo sfarbenom jazere. O čosi vyššie boli kedysi molybdénové a wolfrámové bane a voda v tomto jazere je podľa Ibragima rádioaktívna. Rybárom pri ňom to zjavne nevadí. Kamenistá cesta stúpa nahor, miestami vidno zvyšky po ťažbe. Minuloročná tráva je vyschnutá a hnedožltá, a tak svahy pôsobia ako púšť. O pár týždňov bude všetko porastené novou trávou a naokolo bude žiariť svetlá zeleň.

Vidíme celoročne obývaný salaš i stáda kaukazských oviec a kôz.

Ovce sú čierne a využívajú sa hlavne na mäso a kožu. Z tej sa vyrábajú napríklad burky, užitočná súčasť odevu čerkesských jazdcov. Zvláštnosťou týchto oviec je, že tuk sa im v letnom a jesennom období ukladá do chvosta, čo robí samotné mäso dietnym.

Kozy majú dlhú srsť, ktorá sa využíva na teplé odevy. Je bielej až sivej farby, preto tieto kozy nazývajú "serebrjanky" (čo sa dá preložiť ako "striebornatky"). Využíva sa aj mäso kôz, ale mlieko sa tu získava výhradne od kráv.

Náhorné plošiny v letePopri ceste sa nahor dvíhajú skalnaté bralá. V zlomoch vidieť vrásnenie, od masívu sa odlamujú celé bloky skál. Vraj sa tu nachádza množstvo skamenelín, my ale na ich hľadanie nemáme čas. Cesta je naozaj dlhá a postupovať sa dá, hoci aj takým šikovným autom Niva, vzhľadom na terén iba pomaly.

Nakoniec prichádzame pod skalnatý vrchol Naudžice, na zasneženú plošinu. Máme tu vyzdvihnúť stan Ibragimovho kamaráta. V noci počul neďaleko stanu medveďa, a tak nechal všetko tak a utekal tak, ako bol, do doliny k pastierom. Stan nachádzame neporušený. Stopy medveďa nevidno, našli sme len stopy vlka. Ibragim vyberá pušku a ukladá ju na kapotu auta. Človek nikdy nevie...

Tu, v týchto horách, je naozaj krásne. Pred nami sú náhorné plošiny Inal (2878 m nad m.) a Kanžal (2829 m nad m.), ktoré sú ešte o niekoľko sto metrov vyššie ako je miesto, kde sa nachádzame. Na týchto plošinách sa od jari do jesene pasú stáda koní. Tie sa tam budú presúvať ale až o niekoľko týždňov, keď zíde sneh. Naľavo sa ako špicaté zuby dravej šelmy týčia vrchy a vršky, pokryté čiastočne snehom a za nimi biely Elbrus so svojimi dvoma vrcholmi. Atmosféru umocňuje jasná modrá obloha a dravé vtáky, ktoré na nej krúžia.

SalašBalíme stan a schádzame do doliny na salaš.

Cesta je dosť strmá a hadí sa pomedzi skaly dolu svahom. V doline akéhosi potôčika je miesto, kam mierime - nízka skromná budova pastierov, ohrady s prístreškami a kŕmidlá pre dobytok. Na samotnom salaši je o takomto čase len niekoľko teliat, psy, oslík a dva malé kone neurčitého plemena. Kravy a ovce sú rozlezené po okolí.

Dospelé psy si nás nevšímajú, akurát jedna fena je natoľko priateľská, že si s ňou spravíme zopár fotografií. Chcem si vyfotiť aj ovce, preto kráčam smerom k najbližšej skupinke. O chvíľu ma ale pastier volá - psy, ktoré dovtedy lenivo ležali, zrazu vstali a sledujú pozorne každý môj pohyb. Tých záberov som sa celkom rada vzdala.

Tomáš si berie odtiaľ domov kostru sedla i starú čerkesskú uzdečku, ktorú pastieri odkiaľsi vyhrabali. Ibragim mu neskôr venuje ešte vankúš na čerkesské sedlo. Tomu sa už povie suveníry!

Tabun v horách

Aby bola predstava koní na letných pasienkoch úplnejšia, prikladám k článku i niekoľko fotografií z hôr a náhorných plošín z letného obdobia. Fotila ich francúzska novinárka Catherine Michelet v lete 2009, ktorá v tom čase absolvovala niekoľko výjazdov do hôr s turistami na Ibragimovych koňoch.

Zároveň prikladám ako bonus dve videá:

Prvým videom je starší francúzsky dokumentárny film o kabardincoch - určite stojí za pozretie

 

Autorom druhého je Pawel Krawczyk a sú na ňom kabardinské kone na horských pasienkoch (pozn. red.: najdete přiložené pod článkem).

Připojená videa

Kabardinští koně na Kavkaze

autor: Pawel Krawczyk

Komentáře

rozbalit všechny komentáře sbalit všechny komentáře

Seřadit komentáře: Od nejstaršího / Od nejnovějšího

  • 1. rumba07

    :-)

    06:56 - 25. 03. 2011

    Evo, nádhera. Ta krajina je úžasná, máš záviděníhodné zážitky, které jen tak někdo nemá...
    V tomto díle jsi mi zodpověděla to, nač jsem se chtěla zeptat, a sice, jak ty koně krmí a chovají v zimě:-).
    Těším se na příští pátek - den čtvrtý.

  • 2. nitka

    :-)

    16:28 - 25. 03. 2011

    Evo, nádherná reportáž, díky :-) Ten film - byť ve francouzštině - je super.

  • 3. peterV

    trysk u kabardincov?

    11:09 - 26. 03. 2011

    Podľa literatúry (autorka Tamsin Pickeral) kabardinské kone nie sú schopné väčšej rýchlosti resp. trysku. Máte tiež takú skúsenosť?

  • 4. EvaM

    trysk

    11:38 - 26. 03. 2011

    Reaguje na 3.

    Prepodkladám, že máte na mysli knihu Kone a poníky.
    Kabardinský kôň sa samozrejme na krátkych tratiach na dostihovej dráhe nevyrovná rýchlosťou anglickému plnokrvníkovi, quarterovi alebo plnokrvnému arabovi.
    Nevidím ale dôvod, prečo by nemal vedieť tryskovať - v tom francúzskom videu nakoniec vidieť kabardinca aj v trysku, takisto v predošlej časti bola fotka tryskujúceho kabardinca.
    Pre zaujímavosť: Doma mám na videu zábery z vytrvalostných Majstrovstiev Nemecka (160 km), tuším z roku 2004. Kabardinský valach Karo tam nastupoval do posledného kola ako štvrtý, za troma arabmi. Dva z nich v tomto kole obehol, s tým posledným zviedol vo finále napínavý súboj, v ktorom o 2 sekundy podľahol. A ten záver teda neboli krokové preteky ;-)

  • 5. EvaM

    V zime

    11:48 - 26. 03. 2011

    Reaguje na 1.

    Držanie koní v zime závisí od podmienok, aké chovateľ má. Výhodou je, ak má chovateľ možnosť pásť aj v nížších nadmorských výškach, podľa možností sa dokrmuje aj senom. Po zime sú tam ale kone väčšinou v horšej výživnej kondícii ako v pastevnom období, niekde sú rozdiely veľmi veľké.

  • 6. Eva Holubcová

    Svázání koní

    17:14 - 28. 03. 2011

    Na jednom z přiložených videí je dobře vidět, jakými pouty svázá pastevec koně. Mě zajímá praktická stránka věci, co když přijde medvěd nebo vlk?

    A čím vlastně jsou pastevci ozbrojení? Určitě nestačí jenom psi.

  • 7. rumba07

    Dotaz

    19:22 - 28. 03. 2011

    Evo, ještě mě napadá otazník - komu a kam prodávají pastevci své koně? Vždyť se tu zmiňuješ o obrovském počtu koní, kteří mají každoročně opět hromadu hříbat (vím, některá uhynou /přrozený výběr/, některá dají pastevci na jatka, ale i tak je to pořád pořádný počet koní)?

  • 8. EvaM

    Putá a zbrane

    20:39 - 28. 03. 2011

    Reaguje na 6.

    Putá sa dávajú len pracovným koňom, tie by sa mali zdržiavať v okolí prístreškov pastierov. Či sa niekedy stalo, že by boli tieto kone napadnuté medveďmi alebo vlkmi, na to sa musím opýtať.
    Čo sa týka zbraní, tie som videla v horách u viacerých. Nakoniec, trochu miesta je im venovaného v nasledujúcej časti.

  • 9. EvaM

    Predaj

    21:57 - 28. 03. 2011

    Kabardinské kone sú stále málopočetné plemeno, pred pár rokmi bolo dokonca ohrozené. Je síce zopár väčších chovateľov, ale ten, čo má 1000 koní (len menšia časť sú čistokrvné kabardinské kone) je počtom výnimkou.
    Čo sa týka predaja, vo všeobecnosti sa predávajú kone do vytrvalostného športu, niečo málo sa vyváža mimo Rusko, niečo sa predáva medzi chovateľmi alebo novým chovateľom. Kedysi sa predávali aj do pohraničnej služby (a vojsku), či je to aj teraz tak, to by som sa musela opýtať.

  • 10. EvaM

    Počty koní

    09:12 - 29. 03. 2011

    Reaguje na 7.

    Ešte k počtom - v 6. plemennej knihe je zapísaných okolo 1100 kabardinských koní v Rusku a 50 mimo Rusko, anglokabardinských je asi 150 v Rusku a 11 mimo Rusko.

  • 11. rumba07

    Počty

    08:41 - 30. 03. 2011

    Reaguje na 10.

    A co znamená 6. Pk? Myslím to číslo šest?
    Jinak to opravdu nejsou velké počty, pokud to porovnám s jinými, rozšířenějšími plemeny.

  • 12. EvaM

    Plemenná kniha

    08:59 - 30. 03. 2011

    Reaguje na 11.

    6. PK = 6. diel (kniha) plemennej knihy kabardinských koní, vyšla v roku 2008. Sú tam zapísané aj 3 kobyly z ČR, 4 kobyly zo SR a 1 žrebec zo SR. V minulom roku vyšiel doplnok k 6. dielu, tam sú zapísané 3 kone zo Slovenska (2 žrebce a kobyla).
    Čo sa týka zápisu, zapisujú sa kobyly a žrebce vo veku 3 a viac rokov, ktoré dostali pri bonitácii triedu Elita alebo I. Výkonnosť sa uvádza, ale pre uchovnenie zatiaľ nie je podmienkou.
    Vidím príklon k postupnému uzatváraniu plemennej knihy - zápis koní, ktoré nemajú oboch rodičov v PK, je možný len po osobitnom posúdení a schválení. Otvorená ostáva anglokabardinská časť, tam je zatiaľ jedinou podmienkou určený podiel krvi oboch plemien (25-75% anglickej, zvyšok kabardinská). Vyhladzovacím krížením (pripúšťaním kabardinskými žrebcami) je možné sa potom od anglokabardinskej kobyly "prepracovať" ku kabardinským potomkom.

  • 13. EvaM

    PK6

    09:22 - 30. 03. 2011

    Teraz to tak po sebe čítam, nakoniec som ti ani neodpovedala ohľadom tej šestky.
    Plemenné knihy sú očíslované podľa toho, ako vychádzali - 1. PK vyšla v roku 1935, ešte ako Plemenná kniha horských plemien. 5. PK vyšla koncom 80-tych rokov, tá šiesta v 2008 (tam sú kone, zbonitované v rokoch 2007 a 2008), siedma by mala vyjsť nabudúci rok.
    Genotyp sa určuje všetkým zapísaným koňom vo VNIIK (ruský inštitút chovu koní) - odobratie hrivy s cibuľkami je súčasťou bonitácie.

Ohodnoť článek:

1 2 3 4 5

Čím více bodů, tím lepší hodnocení.

Článek hodnotilo 3 čtenářů. Celkový počet bodů: 15.

Linkuj na:

Sdílej článek na Linkuj.cz Sdílej článek na Jagg.cz Sdílej článek na De.licio.us Sdílej článek na Connotea.org Sdílej článek na Facebook.com