Motto:
Odepření koni jeho hravou podstatu a inteligenci z něj dělá odpůrce - bezmyšlenkovité zvíře, kterému potřebuje být připomínáno, kdo je šéfem, a musí se nutit k podrobování. Veškeré učení těch nejvzdělanějších jezdců - od Xenophona až po moderní dobu - nám uniká, protože se z nás stávají zatvrzelí a otupělí jezdci.
M. Schaffer

Odmena - trest, cukor a bič. Často skloňované slová v jazdeckých príručkách. Kde je hranica na oboch stranách? Kedy sa odmena stáva rozmaznávaním a trest týraním? Ako slovo odmena, tak i slovo trest anticipujú1 povedomie akýchsi morálnych atribútov2 vo vedomí zvieraťa. Chápanie pojmov dobro a zlo. Dobré veci sa odmeňujú, zlé sa trestajú. Okrem toho sa trestajú previnenia proti dobru, resp. proti norme. Nie som taký naivný, aby som sa domnieval, že zviera disponuje3 takýmito predstavami, i keď pohľad na previnilo pokukujúceho psiska, potom čo vyviedol niečo zakázané, človeku takéto antropomorfné4 hodnotenie priam ponúka. Ako keby ho hrýzlo zlé svedomie5, pričom sa asi väčšina ľudí zhodne na tom, že pojem svedomie v zmysle jeho definície asi nie je zlučiteľný s psychickými pochodmi u zvierat. V časoch, keď tento morálny prístup prevládal v spoločnosti (čo nebolo vôbec zlé), sa to prenášalo aj na zvieratá, a preto dostupné príručky pred 19. storočím hýria širokou paletou trestov. Podhajský vo svojej slávnej knihe o výcviku koní hovori6: „Vo väčšine kníh sa trestaniu venuje podstatne viacej miesta ako odmeňovaniu. Grisone vo svojich Inštrukciách jazdenia hovorí, že kôň je odmenený vtedy, keď ho jazdec prestane trestať." V druhom americkom vydaní Baucherovej knihy Metódy koniarstva (Method of the Horsemanship), vydanej v r. 1852 vo Filadelfii, autor venuje používaniu ostrôh priestor od str. 148 po str. 157, čo je medzi bratmi dosť strán. Podobná paralela znie dnes z úst drezúrnych jazdcov: „Najlepšou odmenou pre koňa je ukončenie namáhavého cvičenia".

Vo svojich pojednaniach o učení poukazujem na klasické podmieňovanie pomocou pozitívnych aj negatívnych nepodmienených podnetov a tiež na učenie pokusom a omylom, pričom úspešný pokus je sledovaný apetitívnym7 podnetom a neúspešný je spájaný s averzívnym8. Preložené do ľudskej reči mal úspešný pokus za následok odmenu a neúspešný pokus zasa trest.

Kedy sa však negatívny podnet (trest) stáva týraním? V prvom rade vtedy, keď neplní svoj účel v procese učenia. Keď mu zviera nerozumie. Keď je samoúčelný. Keď predstavuje hromozvod hostilného9 afektu trénera. Kedysi populárne video (dnes je už zo všetkých médií stiahnuté) rozbesnenej Christine Wells, ktorá dokázala za 30 minút svojho surovo vyviazaného koňa lonžovaného na kruhu o priemere cca 6 m, 50 x poriadne šľahnúť bičom, je extrémny prípad toho, že si človek rieši svoj komplex temer legálnym týraním zvieraťa10. Okrem takýchto flagrantných11 prípadov surovosti hraničiacej s psychickou poruchou jej nositeľa sa však stretávame dnes a denne s týraním v jeho skrytejšej podobe, ktoré sa na týranie ani nepodobá a častokrát je spoločnosťou tolerované. Dokonca mučiteľ, dosť často, vôbec o tom, že koňa týra, ani nevie.

Čím som starší a skúsenejší, tým menej potrebujem kone pri výcviku a tréningu trestať. Skutočný „trest", t.j. priame a vedomé spôsobenie bolesti koňovi, sa dá ospravedlniť azda iba u tých niekoľkých zriedkavých prípadov, keď mladý koník skutočne zabojuje o dominanciu, mysliac pritom na Lyonsov výrok:
„(...) v takom prípade (v prípade, že kôň na vás zaútočí kopancom alebo zubami) máte tri sekundy nato, aby ste svojho koňa zabili. Po troch sekundách ho pohladíte a akoby sa nič nestalo pokračujete v ceste či práci12".

Tam človek skutočne použije násilie vo forme trestu. To však musí prestať okamžite, keď kôň zmení správanie, ako to výstižne popísal zaklínač koní 19. storočia Rarey v 1870 roku:
„Ak zviera, s ktorým pracujete, vyzerá, že má skôr tvrdohlavú či zanovitú povahu, ako divokú, ak si dáva dozadu uši, keď k nemu pristupujete, alebo sa otáča, aby vás koplo, ak nevenuje človeku pozornosť, či nemá z neho rešpekt ako by mal mať, nebudete môcť s ním zaobchádzať rýchlo a ľahko; tak môže pomôcť niekoľko ostrých rán bičom po nohách, pekne tesne pri tele. To jednak dobre a ostro pleskne a okrem toho ostrý švih, rana po nohách, pôsobí viacej ako dve alebo tri po chrbte. Nebite ho však veľa, práve len toľko, aby sa zľakol, pretože bičom ho nechcete odplašiť ani poraniť, nechcete mu ublížiť, chcete iba z neho vyhnať tú zlú povahu. Keď to však už robíte, robte to rýchle, ostro a s veľkým množstvom ohňa, ale vždy bez zlosti. Ak to chcete docieliť, musíte to urobiť na jeden raz. Nikdy nesmiete ísť s koňom do otvoreného konfliktu a bičovať ho, kým nezošalie a nezačne s vami bojovať. To ste sa ho radšej nemali dotýkať a začínať túto prácu, lebo u koňa vypestujete namiesto rešpektu pocity hnevu, rozhorčenia, nenávisti a zlej vôle. To ho neurobí dobrým, ale poškodí ho. Koňa môžete udrieť, nesmiete ho však biť tak, aby sa stal zúrivý, lebo strach a zlosť u koňa nikdy neexistujú spolu. Akonáhle vidíte, že kôň je prekvapený, že vám venuje pozornosť a že sa zľakol, zistíte, že sa prestal zlostiť. Akonáhle ste dosiahli popísaný výraz tak, že kôň ostane prekvapene stáť a venuje vám pozornosť, ihneď k nemu pristúpte a pohlaďte ho. Je to lepšie, ako keby ste ho ďalej bili. Tak vzbudíte dve kontrolujúce vášne jeho prirodzenosti, lásku a rešpekt; pri ktorých útočnosť nemá miesto. Tak vás bude milovať, ale súčasne vás bude rešpektovať. Akonáhle zistí, čo od neho chcete, tak bude veľmi rýchlo poslúchať13".

Umelé pomôcky - bič a ostrohu - treba používať v prvom rade ako signál, nepodmienený podnet, alebo ako zdôraznenie inej pomôcky, teda ani náhodou nie ako „trest".

Odmenu v podobe prestávky v práci a pochvaly opakovane zdôrazňovali všetci veľkí koniari v histórii. V tejto súvislosti Fillis píše:
„Počas prijazďovania sa treba tak často uchýliť ku trestom, že nie je možné nevyužiť bleskurýchle možnosť pochvaly pri najmenšej ochote k prejavu poslušnosti. Čím viacej pochvaly, tým je menej treba trestov. Nakoniec, ako som už povedal, keď sa dá koňovi niekoľko minút oddychu, dáva sa mu v tom istom čase priestor na uvedomenie si pohybu, ktorý pred chvíľou vykonal na pokyn jazdca14".

Jana Savoie tvrdí, že trestom môže byť aj chýbanie pochvaly15 a cituje štvornásobného účastníka Olympijských hier Roberta Dovera, ktorý hovorí:
„Buď trpezlivý a odmeňuj aj tie najmenšie pokroky svojho koňa a každý deň hľadaj v jazdení harmóniu a radosť. Ak budeš takto postupovať, budeš odmenený čoraz krajším koňom".

Slávny Podhajský publikoval jednu veľmi ilustratívnu historku o užitočnosti pochvaly u jedného zo svojich koní, ktorý sa menoval Bengali a toho získal so zlozvykom plazenia jazyka. Jazdil nonstop s vyplazeným jazykom. Popisuje, aké všelijaké metódy sa na odučenie týchto zlozvykov používali. Necháme ho hovoriť:
„Pretože v celom živote som bol odporcom brutálnych metód, snažil som sa jazdiť na Bengali najprv na čo najjemnejšom priľnutí. Po niekoľkých dňoch som zistil, že kôň neplazí jazyk, keď ľavá oťaž, teda oťaž na strane vyplazeného jazyka, nie je napnutá. Tiež som si všimol, že kôň nemá vonku jazyk pri polovičnej zádrži. Polovičná zádrž je krátke použitie oťaže, jej zobranie a okamžité povolenie, takže to nie je ťahanie. Keď po niekoľkých týždňoch tohto postupu držal kôň jazyk v hube na celej dlhej stene, zoskočil som z neho, pochválil som ho a vzal som ho do stajne. K môjmu prekvapeniu aj radosti sa stal zázrak a druhý deň sa to zopakovalo s rovnakým výsledkom. Znovu bol pochválený ukončením práce. Postupne kôň vydržal stále dlhšie a dlhšie bez vyplazovania jazyka a nakoniec na tento zlozvyk celkom zabudol.16"

K odmenám v podobe maškŕt sa budem vyjadrovať na inom mieste. Občas ich používam a aj vám radím, aby ste ich občas používali. Sú však ako soľ alebo korenie. Veľmi ľahko sa dá presoliť a čo je horšie, veľmi ľahko si na ne kone zvyknú a nakoniec si ich budú vyžadovať. Preto maškrty nesmú podporovať maškrtnosť koňa, ale majú a musia vždy plniť úlohu pozitívneho posilnenia, alebo pozitívneho podnetu vo výcviku. Kôň sa ľahko naučí aj na iné, bezpečnejšie spôsoby pozitívneho posilnenia. Existuje celý jeden výcvikový systém, ktorý bol do koňológie prevzatý z delfínológie - práca s tzv. klikerom. Kliker je plastová hračka, ktorá vylúdi pri stisnutí charakteristický - a čo je podstatné - stále rovnaký, plechový zvuk. V delfináriách cvičia delfíny pomocou pozitívneho posilňovania rybami a vyvinuli tento spôsob, ktorý vzápätí prevzali psíčkari a neskôr koniari. Kôň sa napodmieňuje na plechový zvuk prasknutia klikera pomocou potravy a potom už funguje iba kliker. Kliknutie uisťuje koňa, že sa zachoval správne. Tento spôsob tréningu koní rozvinula ad absurdum Alexandra Kurlandová, ktorá si vzala na svoj systém copyright a úspešne predáva po svete svoje knihy a kazety17. Je to pekný príklad pozitívneho posilňovania a takmer alchymistickej transmutácie idey na peniaze. Kôň však dokáže pochopiť pochvalu vyjadrenú ľudsky. Hlas v pochvalnej intonácii, pohladenie, potľapkanie - nie plieskanie - koňa, často aj iné nonverbálne vyjadrenie spokojnosti jazdca dokáže kôň identifikovať. Dôležité je, aby človek, cvičiteľ, jazdec, naozaj cítil spokojnosť. Vtedy ju vycíti aj kôň a po čase nebude potrebné žiadne potľapkávanie. Teda nie technické zariadenie či pochvalná pantomimika, ale vnútorné rozpoloženie človeka je podstatné. Podobne ako v procese koncentrickej dynamiky18 dochádza k zjemňovaniu pomôcok, musí dochádzať aj k zjemňovaniu pozitívnych a negatívnych podnetov.

Zástancovia bioenergoinformačnej komunikácie - teda akejsi mimozmyslovej komunikácie medzi zvieraťom a človekom - ktorí majú nota bene pre svoj prístup hodne dosť presvedčivých príbehov - to majú pri vysvetľovaní jednoduchšie ako racionálnejšie založení ľudia. Moja skúsenosť mi vraví, že aj surová remonta dokáže vycítiť extrémne napätie, ktoré z človeka razí, keď je v takom duševnom rozpoložení. Jemnejšie odchýlky nálad, tobôž želaní, či neželaní však registruje až potom, keď dlhší čas s človekom spolupracuje. Z môjho hľadiska to podporuje názor, že sa to ten koník skúsenosťou, pokusom a omylom v procese spolužitia s človekom naučil. Teda zasa sme pri učení. Z tohto hľadiska je teda dôležité pri prvých kontaktoch s mladým koníkom byť čo najopravdivejší. Ak budete klásť na koňa požiadavky postupne a náročnosť bude odstupňovaná, väčšinou budete s ním spokojný a túto spokojnosť musíte dávať okato najavo. Práve tak musíte dávať najavo aj svoju nespokojnosť. Tak ako to v koncentrickej dynamike chodí, najprv je všetko mohutné. Pochvala musí byť preexponovaná, často spojená s maškrtou, musíte sa aj cítiť nadšený za každú maličkosť. Neskôr sú prejavy spokojnosti stále skromnejšie, až sa sústreďujú na ono vnútorné prežívanie, ktoré koník vycíti. Podobne je to aj s nespokojnosťou. Od zvýšeného tónu, cez „feldwebelstimme" až po precítenie nespokojnosti, ktoré pripravený a očakávajúci koník vycíti. Súčasne by ste si mali cizelovať aj schopnosť vycítiť náladu svojho koňa. Je to oveľa náročnejšie ako naopak. Kôň je emočne inteligentnejší ako človek. Dokáže v okamihu spoznať náladu svojho pána, jazdca, trénera, klienta. Naproti tomu pán tvorstva býva emočne dosť tupý a niekedy mu trvá poriadne dlho, kým zistí, že pracuje s nespokojným alebo uboleným koňom. Ak je však osobnostne zrelý, a teda ak si handicap svojej emočno komunikačnej zaostalosti uvedomuje, pokúsi sa vedome vyjsť zo svojej egocentrickej ulity a otvorí sa „načúvaniu" svojho koňa, tak sa aj u neho bude táto schopnosť tríbiť, stane sa senzitívnejší na jemné prejavy koňa, a vlastne vtedy začína byť schopný tej správnej koniarskej komunikácie so svojím zvieraťom a mnoho vecí sa mu začne intuitívne dariť.

Takže, aj keď je možné, ba potrebné, na samotnom začiatku práce s mladým koníkom stavať veci polárne, t.j. že áno má byť áno, nie má byť nie, odmena má byť odmenou, trest trestom, teda cukor a bič; neskôr v procese budovania komunikácie sa čiernobiela polarita odmien a trestov postupne zmäkčuje a mení na stupnicu šedých odtieňov, aby nakoniec získala farby dúhy.

Pokiaľ po dvoch rokoch práce s remontou jazdec po každom miniúspechu svojho koňa predvádza teatrálne búrku svojich pozitívnych citov a minie pri tom pol kila cukru, je to práve taká istá devalvácia pochvaly, akou je devalvácia trestu, keď musí jazdec ešte stále po dvoch rokoch práce s koňom používať bičík. Neznamená to nič viac a nič menej, iba to, že človek nevedel ani chváliť, ani trestať. Že chválil aj trestal zbytočne. Pochvala aj „trest" majú zmysel iba vtedy, keď je ich cieľom akási autodeštrukcia, samozničenie. Keď sú začiatkom procesu komunikácie a po čase ich nebude vôbec treba.

Odmena sa stáva rozmaznávaním a trest týraním vtedy, keď im kôň nerozumie a teda keď strácajú svoj zmysel v procese učenia.

1 anticipácia - predjímanie, predzvesť, predvídanie

2 atribút - neodlučiteľná vlastnosť, podstatný znak

3 disponovať - voľne nakladať

4 antropomorfné - poľuďšťujúce

5 Svedomie je vnútorná inštancia, „mlčanlivé volanie" (Heidegger), ktoré vedie súdy človeka o tom, čo sám spôsobil alebo čo sa chystá spôsobiť. Nadväzuje na ľudskú schopnosť sebareflexie, tj. schopnosť uvažovať o sebe samom, „pozrieť sa" na seba inými očami, než je pohľad vlastného záujmu a sebapresadzovania. Je to všeobecné poznanie dobre a zla, ktoré spontánne a samozrejme predpokladáme v styku s ľuďmi, vnútorné vedenie, ktoré je základom morálneho usudzovania človeka o sebe samom a o iných ľuďoch; schopnosť poznať morálne hodnoty a požiadavky, ktoré z nich plynú; morálne vedomie, schopnosť rozoznávať dobro od zla, správne od nesprávneho pokiaľ ide o vlastné konanie. Svedomie sa chápe ako podstatný príznak a atribút ľudskej osoby, prejavuje sa vnútorným pocitom záväznosti či povinnosti a je nezávislé od akéhokoľvek vonkajšieho donútenia. Zvonku a zo strany spoločnosti si vyžaduje rešpekt (sloboda svedomia). Je prvkom morálneho vedomia. Prostredníctvom tejto inštancie sa udržuje platnosť mravných hodnôt a noriem. (Wikipedia)

6 Podhajsky A.: The Complet Training.... s. 63

7 apetencia - atraktívna a silná potreba, silná snaha o konzumáciu, chuť

8 averzia - odpor

9 hostilita - postoj charakterizovaný nepriateľstvom

10 vídeo bolo stiahnuté z youtube.

11 Do očí bijúcich

12 Lyons, J.: Výcvik koně. Amigo, Neveklov 2001

13 Rarrey J. S.: The Complete Horse Tamer. 1870. www.Rarrey.com

14 Fillis: Zasady ujeżdżania. s. 12

15 Jane Savoie: Wszechstronne szkolenie koni (Cross-train your Horse); Galaktyka Łódź; 2005; s. 10

16 Podhajský A: Moje konie... s. 101-102

17 Má svoju stránku www. theclickercenter.com

18 Proces prechodu od primárnych pomôcok ku pomôckam sekundárnym