Motto:
„...Má-li však nedávno svobody zbavený mladý kůň řešit problém nepříjemného, studeného i bolest působícího železného přídavku v hubě a současně velmi ožehavou otázku, zda ten živý tvor, který se mu náhle octnul na hřbetě, není jaguár nebo rys, jak se to stávalo před dávnými věky jeho předkům, pak je opravdu najednou velmi mnoho, co rozumný člověk od hloupého koně žádá...1".
Steinitz v chove koní

Tieto slová Dr. Steinitza, známeho hipologického odborníka prvej polovice minulého storočia, sú vyjadrením jedného z mnohých problémov obsadania koní. Tých dilem, ktoré má čerstvo obsadnutý koník pred sebou, je podstatne viacej. K cieľu obsadania sa teda treba uberať pre koňa zrozumiteľnými cestami. Preto táto kapitola, ktorá sa venuje obsadaniu (alebo tiež štartovaniu), bude pomerne obsiahla. Nechceme, aby to vyzeralo tak, ako to popisuje Darwin v citáte, uvedenom v niektorom z predchádzajúcich príspevkov.

Časový rámec

Obsadnutie s obľubou predvádzajú prívrženci Natural Horse - Man - Shipu za jeden deň, aby oddemonštrovali správnosť svojej metódy a svoju prestíž. Ako demonštrácia je to pekné aj účelné. Ako práca s mladým koníkom to dobré nie je ani náhodou. Je toho naraz veľa, a hoci dnes je z koníka hviezda, zajtra budete mať problém. Obsadnutie v tom slova zmysle, ktorý tu definujem, trvá dobrému trénerovi pri dennej práci s priemerným koňom mesiac. (Za jeden deň však môže tréner bez problémov zvládať 5-6 koní). Koník bude potom pokojný a dobre pripravený na špeciálnejšie orientované pokračovanie základného výcviku. Ak je to váš prvý koník, počítajte s dvoma, tromi mesiacmi, najmä ak s ním nebudete pracovať denne.

Na začiatku je asi potrebné zdôrazniť, že všetko to, čo je v týchto článkoch popísané, sa týka normálnych koní. Podobne ako v celej živej prírode sa v rámci kriviek normálneho rozloženia vyskytujú aj prípady abnormálne. Tak, ako sa raz za čas narodí teľa s dvomi hlavami, alebo človek bez prstov, tak sa raz za čas narodí človek s anetickou poruchou osobnosti, alebo kôň, na ktorého tieto postupy nebudú platiť. Na opačnej strane vrodených mentálnych porúch zvieraťa, o ktorých, aj keď sú veľmi zriedkavé, netreba pochybovať, sú zvieratá, ktoré boli zásahom človeka pokazené. Už či extrémne „láskavým" prístupom, alebo surovosťou či inými negatívnymi podnetmi. Ani na tieto zvieratá sa zrejme nebudú bez zbytku môcť aplikovať postupy uvádzané v tejto príručke.

Cieľ

Obsadnuté žriebä by sa malo:

nechať bez problémov čistiť,

malo by pokojne stáť pri sedlaní a uzdení,

malo by pokojne stáť pri nasadaní a zosadaní z oboch strán,

malo by vedieť vykročiť, naklusať, nacválať, prejsť do klusu, do kroku, zastaviť a zacúvať, to všetko v prirodzenej rovnováhe na jednoduché, primárne a podmieneno-reflexné pomôcky.

malo by sa dať viesť v obratoch v prirodzenej rovnováhe bez zrovnania či ohýbania ľahkými jednoduchými - primárnymi - pomôckami.

malo by akceptovať priamu, nepriamu, podporujúcu a kontrolujúcu oťaž.

malo by vedieť ustupovať na holeň (nie ako drezúrnu požiadavku) a obraty okolo predku a zadku. Znovu nie v precíznej drezúrnej podobe.

Všetko ďalšie už patrí do základného výcviku.

Potreby

Obyčajná pevná maštaľná ohlávka kožená alebo nylonová

Cvičná ohlávka (povrazová, tzv. akupresorická, prípadne Monty Robertsovská ohlávka dually, obnosková uzda, alebo training briddle, či niečo iné)2

Povraz 3,5 - 4 m dlhý, 2-3 cm hrubý, ukončený bezpečnou karabínkou, ktorá má čap na otáčanie okolo pozdĺžnej osi, proti pretáčaniu lana.

Lonž 7,5 - 8 m dlhý, ukončený na jednej strane bezpečnou karabínkou a na druhej pevnou slučkou. Je lepšie mať takéto lonže dva.

Bezzubadlovú uzdičku (sidepull, dually, bitles bridle, alebo iný typ) s oťažami

Sedlo akéhokoľvek typu, ktoré bude pasovať koňovi aj vám.

Zubadlovú uzdičku s jednoduchým, raz lomeným krúžkovým zubadlom (aj keď plánujete koňa jazdiť na bezzubadlovom uzdení, patrí sa, aby zubadlo prijímal a trochu mu aj rozumel).

Lonžovací bič a tušírka pre tých, ktorí sú na ne zvyknutí.

Postupy

Obsadnutie v sebe môže zahŕňať:

Imprinting tréning***3

Výchovu pred odstavom**: Získavanie dôvery, základné požiadavky na ošetrovanie.

Výchovu po odstave*: Prehlbovanie dôvery, vodenie na ruke.

Vlastné obsadnutie: Základy bezkontaktnej i kontaktnej práce zo zeme, nasadnutie.

Práca zo sedla (základné požiadavky) v ohrade

Práce zo sedla v teréne.

Podľa mojich skúseností imprinting tréning skôr uškodí ako pomôže, možno ho nahradiť včasným handlingom, bez ktorého sa však koník aj jeho majiteľ zaobídu. Tiež výchovu pred odstavom väčšina budúcich majiteľov koní nebude robiť, lebo sa dostanú už ku staršiemu koníkovi - napriek tomu ju popíšem. Z výchovy po odstave je najdôležitejšie, alebo lepšie povedané najpraktickejšie, vodenie na ruke. Preto sa mu budeme aj v ďalšom texte viacej venovať.

Výchova pred odstavom

Motto:
Väčšina cvičení s koňom trvá minúty. Nie hodiny alebo dokonca dni.
John Lyons

K výchove pred odstavom patrí získanie prvého stupňa dôvery, základy handlingu - znamená to, že žriebätko sa nechá chytiť, ohmatať, usmerniť. Vychované žriebä si nechá nasadiť ohlávku a nechá sa vodiť na dohľad matky, popri matke a aj z matkinho sedla.

Získavanie dôvery - teoretický rámec

V úvodnej časti som zdôraznil, že dôverný vzťah medzi trénerom a koňom je jednou z nevyhnutných podmienok rýchleho učenia. Budovanie dôvery - ako som už napísal - má niekoľko stupňov.

Prvý stupeň je poznanie žriebätka, že nepredstavujete pre neho nebezpečenstvo. Teda že sa vás nebude báť, alebo inými slovami že vaša prítomnosť nebude u neho aktivovať obranné správanie. Dosiahnutie tohto prvého stupňa dôvery je základnou úlohou výchovy žriebätka pred odstavom.

Druhý stupeň žriebä dosiahne, keď zistí, že môže z vašej prítomnosti profitovať. Je to stupeň, keď vás bude aktívne vyhľadávať. Tento stupeň je možné dosiahnuť v období výchovy po odstave.

Tretí stupeň znamená, že žriebä bude hľadať pri vás ochranu pred iným nebezpečím, teda že sa bude chcieť zdržiavať vo vašej prítomnosti. Tento tretí stupeň sa obyčajne v rámci obsadania a tobôž v období pred odstavom nedá dosiahnuť a dostavuje sa až neskôr. Dokonca v období pred odstavom by to asi ani nebolo správne. Vtedy má žriebä hľadať ochranu pri matke.

Posledný a zvláštny stupeň dôvery je dôvera v pomôcky, ktorá vyplýva z prvých troch pri štandardnom a hlavne korektnom jazdení.

Získavanie dôvery - postupy

Na získanie dôvery je treba hlavne čas. Žriebätká sú zvedavé tvory. Keď si sadnete do výbehu a nebudete si ich všímať, nebude dlho trvať, začnú sa okolo vás motať a pokúšať sa o vašu pozornosť. Keď im niečo dobrého podáte, necháte si očuchať ruku a iné časti tela a poškrabete ich na čele medzi očami, získajú skúsenosť, že im neublížite a budú radi vo vašej prítomnosti. Neskôr sa snažte čo najviac ich telesného povrchu pohladiť. Skúste žriebätká objímať okolo krku. Pokiaľ nemali onen imprinting tréning, budete s tým mať trochu problémy. Trpezlivosť je prvoradou požiadavkou. Nechcite ich za každú cenu vmanipulovať do nejakej činnosti. Budete vidieť, že to budú ony, čo vás budú podnecovať. Vždy skončite s kontaktovaním, hraním sa s nimi, alebo s inou činnosťou (hladenie, objímanie...) o pár sekúnd prv ako ich to prestane baviť. Keď im do výbehu občas prinesiete trochu sena, zistia, že z vašej prítomnosti môžu mať aj úžitok.

Už v tomto čase si musíte vytvoriť akúsi hranicu. Žriebätko sa vás bude možno snažiť, potom ako sa ubezpečilo, že mu od vás nehrozí nebezpečenstvo, vyprovokovať k hre. Bude sa stavať na zadné, prípadne po vás vykopne. Tu musí naraziť. Nebojte sa, že stratíte dôveru, keď ho šľahnete vodítkom po predných nohách, keď voči vám stojí na zadných, alebo ho odoženiete, keď po vás z hravosti vykopne. Iba - pre koníka pochopiteľným spôsobom - jasne vymedzíte hranice. Nikdy nedovoľte, aby žriebätko samé od seba do vás strkalo, tlačilo sa na vás a podobne. Rešpektovanie vášho osobného priestoru si úzkostlivo strážte. Kým je žriebätko malé, tak je to milé, ak strká do vás svojou papuľkou. Keď má svojej pol tony, už to také milé nemusí byť, odhliadnuc od toho, že vás potom nebude rešpektovať ani pri iných činnostiach. Vy musíte byť tým členom dvojice, ktorý určuje, či sa budete dotýkať a maznať, a nie žriebätko.

Cvičenie priateľstva

Pokiaľ ste vychovávali koníka podľa predošlých rád, nebudú s týmto krokom problémy. Uvádzame ho hlavne pre tých nových majiteľov koňa, ktorí sa k nemu dostali ako k troj - štvorročnej remonte zo stáda, alebo pre tých, ktorí musia z nejakého dôvodu koníka re-drezúrovať. Možno začať robertsovským napojením, ako možným úvodom ku každému ďalšiemu postupu a cvičenie priateľstva treba v skrátenej forme vždy považovať za povinnú rozcvičku, pred akoukoľvek prácou a sedlaním aj hotového koňa.

Aj keď sa toto cvičenie v pôvodnej Parelliho terminológii volá hra na priateľstvo, hlavným cieľom tohto cvičenia je habituácia na dotyk človeka. Vedľajším cieľom je zaujať pozornosť koňa. Koňa ohmatávate, aby zniesol dotyk človeka na každom kúsku svojho tela. Dobre je to robiť tiež v okrúhlej ohrade, hneď po napojení. Pokiaľ napojenie nebudete robiť, lebo mnoho ľudí je principiálne proti odháňaniu (trestaniu) koňa, ktoré nechápe, tak musíte byť veľmi jemný, ale aj opatrný pri prvých kontaktoch s koníkom, najmä pokiaľ nebol v styku s človekom. J. S. Rarey4 to popísal pred 140 rokmi takto:

„...Zariaďte veci tak, aby ste dostali žriebä, či koníka do malej ohrady, maštale alebo izby. Ak je to stajňa alebo miestnosť, tie musia byť dosť veľké, aby sa tam dali robiť nejaké cvičenia na ohlávke predtým, ako koňa vyvediete von. Ak kôň patrí k takým, ktorí sa veľmi človeka boja, musíte mimoriadne jemne a opatrne vojsť do miestnosti, maštale alebo ohrady, kde je kôň. On prirodzene od vás odbehne, ale pravdepodobne sa ostane na vás dívať. Ak je od vás otočený a nedíva sa na vás, tak musíte extrémne pomaly a jemne chodiť okolo neho, kým sa na vás nepozrie... V tom momente, ako koník otočí ku vám hlavu, okamžite zastaňte a veľmi pomaly vystrčte svoju ľavú ruku voči nemu, pričom ho stále pozorujete, že čo robí. Ak sa kôň nepohne za 10 alebo 15 minút, pokračujte, postupujte k nemu tak pomaly, ako je to len možné, bez toho, aby ste narobili čo najmenší hluk, držiac stále svoju ľavú ruku pred sebou. Ako k nemu pokračujete a kôň urobí čo i len ten najmenší pohyb, okamžite zastaňte a nehybne stojte, pokiaľ sa zasa neupokojí. Zotrvajte pár chvíľ v takomto postavení a potom znovu pokračujte pomalým a temer nepozorovateľným tempom k nemu. Ak sa kôň znovu pohne, stopnite bez zmeny svojho postavenia a nepostupujte ďalej; sú tu však nejaké výnimky. Zvyčajne koník na vás upiera svoj pohľad, pokiaľ neprídete natoľko blízko, aby ste na neho dočiahli. Keď ste tak blízko pri ňom, zodvihnite veľmi pomaly a postupne svoju ruku a ponúknite mu ju na oňuchanie. Potom sa mu dotknite časti nosu nad nozdrami, tak jemne, ako je to len možné. Ak sa mimovoľne mykne (ako to často býva), opakujte stereotypne tento pohyb, kým neprestane reagovať. Potom ho šúchajte po nose s väčšou rýchlosťou a postupujte smerom na čelo. Potom opakujte toto rytmické šúchanie na jeho čele, idúc stále vyššie smerom ku ušiam, po stupňoch. Stále sa vracajte späť na „dobyté" územie a znovu postupujte smerom ku ušiam. Na miestach, ktoré nevyvolávajú reakciu koňa môžete postupne zosilňovať tlak šúchania. Od koreňov uší smerujete ľahkými dotykmi po bokoch hlavy, až kým mu takto nespracujete celú hlavu rovnakou ľahkosťou. Potom sa ho dotýkajte takým istým jemným spôsobom, rozohrávajúc svojimi rukami a prstami hru okolo dolných partií jeho uší, a spracovávate aj uši. Vždy keď zareaguje odporom, vraciate sa na čelo, ktoré funguje ako stále stanovište a odtiaľ sa rozohráva všetko ostatné. Keď úspešne spracujete uši, pokračujte na šiju s takou istou opatrnosťou a takým istým spôsobom, snažiac sa vždy zosilňovať silu nátlaku kedykoľvek to kôň dovolí. Robte to isté na oboch stranách šije, až kým sa ho budete môcť dotýkať bez toho, aby sa pomykával. Pokračujte týmto istým progresívnym spôsobom na boky, a potom na chrbát koňa. Zakaždým, keď kôň vykazuje nejakú nervozitu, vráťte sa ihneď na jeho čelo, ako k zlatému štandardu, potľapkávajúc ho rukou, a potom zasa rýchlo späť tam, kam ste sa rukami už dostali, vždy získavajúc územie, významnú vzdialenosť ďalej, vždy keď sa to stane. Hlava, uši, šija, telo budú takto zjemnené, pokračujúc chrbtom až ku koreňu chvosta. To musí byť manažované s obozretnosťou a zručnosťou, pretože neviete, či kôň nie na tom mieste šteklivý a plachý. Nechajte ruku ľahko a rýchlo dopadať na túto časť blízko tela minútu alebo dve a potom začnite dávať ľahký ťah hore každú štvrť minútu. V tom istom čase pokračujte v tomto handlingu zosilňujúc silu ako aj dvíhanie chvosta, až kým ho nezodvihnete, kým ho neponechá vo vašej ruke s najväčšou ľahkosťou, čo sa zvyčajne stane u väčšiny koní do ¼ hodiny, u zbytku ihneď alebo o niečo neskôr. Teraz ostáva ohmatať nohy. Od chvosta sa vyberiete späť po chrbte zasa ku ušiam. Spracujte ich dobre, najmä uši, prsia a šiju. Teraz už začnite na koňa hovoriť. Postupne začnite zostupovať po nohách, vždy zostupovať aj vystupovať dobýjajúc územie zakaždým, keď zostupujete, až kým neprídete ku kopytám.

Hovorte ku koňovi, keď ste ho už takto skrotili, nechajte ho počúvať zvuk vášho hlasu, ktorý na začiatku týchto operácií nie je veľmi potrebný. Ktorý však vždy používam, keď začnem koňovi dvíhať nohy. "Daj nohu," poviete vždy, keď budete svojou rukou dvíhať jeho nohu. Čoskoro sa zoznámi s týmto zvukom a zodvihne svoju nohu na rozkaz. Potom pokračujte zadnou nohou a robte to tým istým spôsobom a v krátkom čase bude dvíhať aj túto a vždy ju položí do vašej ruky.

Všetky tieto operácie nie sú ani magnetizmom, ani galvanizáciou, nie je to nič iné, iba odstraňovanie prirodzeného strachu, ktorý má kôň z človeka, a spriatelenie zvieraťa s jeho pánom. Pokiaľ kôň nepochybne zažije skúsenosť známej radosti z takéhoto zaobchádzania, bude čoraz príjemnejší a bude dávať najavo oddanosť svojmu držiteľovi.

Toľko Rarey a jeho prax. Citujem ho iba preto, aby som oddemonštroval, že tu už všetko bolo. My k tomu pridáme iba niekoľko novších poznatkov a zopakujeme postup.

Pri pristupovaní ku takému koňovi vždy prekonajte jeho kritické vzdialenosti, bariéry. Prichádzajúc k nemu ho už z väčšej vzdialenosti na seba upozornite hlasom. Pokiaľ je to kôň zo stáda, ktorý nemá za sebou popisované „výchovné" stupne, tak môže prejavovať strach. Ten zlikvidujete metódou „prístupu a ústupu". Teda budete robiť to, čo popisoval Rarey. Spravíte k nemu krok a ak spozornie, okamžite zastanete a trochu sa zakloníte. Keď sa trochu uvoľní, urobíte k nemu ďalšie 2-3 pomaličké kroky. Akonáhle spozornie, musí vás to prikovať k miestu, prípadne o krok ustúpite. Takto sa k nemu pomaličky približujete až na dosah ruky. Potom použijete „čuchový most", teda dáte mu očuchať chrbát ruky, aby ste mohli narušiť jeho intímnu zónu dotykom a potom môžete koňa učiť, aby mu dotyk nevadil. Tú ruku mu nesmiete strčiť pod nos prudko. Všetky vaše pohyby musia byť akoby „hydraulické", ako v spomalenom filme. Keď vám očuchal ruku, jemne ho poškrabete po nose a potom na čele. Ak prejaví nervozitu, zasa mu dáte očuchávať ruku. Neustále na koňa miernym hlasom hovoríte. Pokiaľ znáša tieto pohyby, tak ľahké rytmické pohyby po čele mierne zosilňujete a rozširujete priestor. Pohybujete sa najprv hore k ušiam. Keď kôň prejaví napätie, vraciate sa späť. Ak ho viete poškrabať medzi ušami, postupujete zasa smerom dolu, na žuchvy.

Ďalší postup smeruje na šiju. Pod hrivou ho triete s postupne narastajúcou intenzitou, ktorú bude asi veľmi dobre znášať na kohútiku. Po chrbte sa dostanete na zadok. Tu treba byť u koníka, ktorý je prvýkrát v kontakte s človekom, opatrný. Vždy dobýjate priestor postupne tak, že postupujete, a akonáhle kôň prejaví náznak odporu, tak ustupujete na miesto, kde dotyky znášal. Niekedy je dobre vrátiť sa späť na hlavu a začať znovu. Keď sa dostanete ku koreňu chvosta, šúchate ho okolo neho a vložite ruku pod chvost. Reakcia mladého koňa bude obyčajne v stuhnutí a pritlačení chvosta k zadku. Okamžite zasa toto miesto opustite, aby ste ho znovu rytmickými krúživými pohybmi začali dobýjať. Ak je pokojný, začnite trochu tlačiť na koreň chvosta zospodu, smerom hore. Tlak musí byť vytrvalý a jemný. Prvou reakciou koňa aj na tento manéver, býva zatiahnutie chvosta medzi stehná. Treba vydržať a po chvíli - cca po pol minúte kôň chvost povolí, a vy znovu o stupienok ruku pod chvostom zodvihnite. Takto postupne dokážete zodvihnúť koreň chvosta na úroveň chrbta. Podržíte ho v tejto polohe, kým ho kôň neuvoľní.

Potom sa vrátite znovu ku hlave. Smerujete na hrudník, lopatku, boky, brucho, až sa dostanete k ďalšiemu ominóznemu miestu - a tým sú slabiny. Tam sa zrejme dlhšie zdržíte. Postup - ústup. Opakujete to, kým neprestane pomykávať kožou pri dotyku slabiny. Ak ste dobyli slabinu, vraciate sa späť ku hrudníku a dobýjate predné nohy. Postupne zhora dolu až ku sponkám. Neustále na koňa kľudným hlasom hovoríte. Môžete sa mu pokúsiť zodvihnúť prednú nohu. Ak kladie odpor, necháte si to na neskôr. Potom prejdete na zadné nohy.

Najlepšie sa to všetko kôň naučí pri bežnom čistení a preto musí byť aj čistenie rytmické. Ak ho nechcete čistiť, tak ho triete dlaňou oboch rúk. Začať treba vždy z miest, ktoré nie sú príliš citlivé a sú exponované i pri vzájomnom komfortnom správaní sa koní - pri vzájomnom čistení. Plecia, šija, chrbát, kohútik. Neskôr čistíte, či triete rytmicky celé telo. Najcitlivejšími časťami tela u koníka sú obvykle koreň chvosta, oblasť genitálií, slabina, huba, oči a uši. Tie si nechávajte na koniec.

U mladej arióznej remonty sa na samom začiatku, pri prvých dotykoch, po aktivácii čuchového mosta, odporúča, najmä pri dotykoch na bruchu a bokoch, používať najprv chrbát ruky, lebo ohnuté prsty môžu jej fylogenetickej pamäti pripomínať drápy predátora. Potom dlaň, neskôr mäkkú kefu a až potom česák. Treba sa tým zaoberať a nemôžete vo výchove koníka pokračovať dovtedy, dokedy si nenechá siahnuť na uši, hubu, alebo vemeno. Dajte si však nakoniec záležať na desenzibilizácii pyskov, huby v miestach, kde bude v budúcnosti zubadlo.

Postupnosť a rytmicita sú základné atribúty popri trpezlivosti a čase. Skutočnosť, že to čítate jedno za druhým, neznamená, že takúto „hru na priateľstvo", ako to volá Parelli, musíte dohrať od začiatku do konca. Nemusíte to všetko obsiahnuť naraz... Pokojne si ju môžete rozložiť na niekoľko stretnutí behom dňa, dokonca na niekoľko dní. Je lepšie dať koníkovi viacej času, aby si jednotlivé operácie „premyslel".

V tejto časti výcviku možno tiež úspešne používať T-Touch L. T. J5. Miestam, na ktorých kone neustále reagujú odporom (čo sa prejavuje potriasaním kože, pomykávaním svalov, ustupovaním, pohadzovaním hlavy, škľabením, hrozením a pod.), je treba venovať obzvlášť veľkú pozornosť. Postupne sa ku nim približujete a akonáhle koník prejaví svoju nevôľu, hneď sa vzdialite, aby ste znovu onen ominózny priestor začali znovu dobýjať. Opakujete to znovu a znovu a vždy sa viac a viac k centru toho miesta približujete.

Z času na čas, najmä keď koník nereaguje, nechajte činnosť činnosťou a od koníka na niekoľko sekúnd poodstúpte, aby ste ho utvrdili v tom, že nie ste šelma. Tá by ho nepustila!

Na končatinách je niekedy lepšie prejsť na ďalší stupeň, na habituáciu na bič, je to u arióznych koní bezpečnejšie.

Habituácia na bič

Keď kôň po niekoľkých dňoch takéhoto zaobchádzania znáša dotyky rukou po celom tele, desenzibilizujete ho na pohyb a tlak bičíka a biča. Bičíkom, neskôr bičom, ho rytmicky hladíte od hlavy po chvost, po bruchu, po nohách, po hlave, kým mu bičík úplne prestane vadiť.

Bičík nikdy neslúži jazdcovi na bitie koňa. Je predĺžením našej ruky. Tak ako ruka môže hladiť, aj udrieť, tak to môže aj bič. To nie je kontradikcia6. Aj zuby koňa môžu asistovať pri vzájomnom komfortnom správaní sa koňa - pri čistení si kože - a takisto sa môžu premeniť na hrozivú zbraň. Kôň tieto zmeny chápe. Takisto veľmi rýchlo pochopí, že bič môže ako hladiť, tak i štípať. Najprv však musí kôň poznať hladenie a až potom úder.

Dôležité je hladenie dolných častí končatín bičíkom, aby sa koník neskôr nebránil kopaním pri dotyku zadných nôh lonžom. Väčšina koní po biči, ktorý sa mu dotýka nôh, vykopáva. Je to ich prirodzená reakcia a je úplne normálna. Treba byť asertívny, a po tom, ako kôň vykopol, s dotykom bičíka sa presunúť na časť končatiny, na ktorej to znáša, a znovu postupne začať rytmicky dobýjať to miesto, ktoré vyprovokovalo vykopnutie. Treba sa teda stále znovu a znovu vracať z miest, ktoré znáša, k citlivým miestam, až kým prestane na dotyk bičíka reagovať vykopávaním. Toto treba postupne robiť na všetkých štyroch končatinách z každej strany. Tie kone, ktorým majiteľ určil kariéru, v ktorej budú potrebovať španielsky krok, treba tiež na dotyky bičíka po nohách habituovať, avšak iba na veľmi jemné.

Dvíhanie nôh

V tomto období, keď kôň dobre znáša dotyk biča a ruky a neprešiel výchovou pred a po odstave, ho tiež učíte dvíhať nohy. Najprv mu ich iba masírujete v oblastiach sponiek a nad nimi, neskôr sa mu snažíte nohu zodvihnúť. Postup pri dvíhaní nôh nebudem opakovať, je notoricky známy. Pri koníkoch, ktoré znesú dotyk ruky na nohe, ale nohu nedvíhajú, možno použiť fintu starých koniarov, ktorú si prisvojila L. T. Jonesová, že sa mu stisne šľacha ohýbača tesne nad sponkou dvomi prstami a zvyšuje sa tlak, kým kôň nohu nepovolí. Potom sa hneď prestane tlačiť. Väčšinou však stačí oprieť sa o neho, aby sa postavil na druhú nohu, vzdialenejšiu od vás, a pri troche asertivity mladý koník nohu zdvihne.

Najprv stačí, keď koník nohu zodvihne a vy ju hneď položíte, aby ste ho za to pochválili. Neskôr ju chvíľu podržíte. Keď vám koník nohu podá, a znesie krátke podržanie, tak tú chvíľu podržania nad zemou predlžujete. Keď už vie, čo od neho požadujete, tak vždy pred tým, ako mu budete nohu dvíhať, mu dáte zvukový pokyn „daj nohu!" alebo niečo podobné. Po niekoľkých opakovaniach bude stačiť tento povel, a kôň nohu zodvihne.

U panvovej končatiny najprv dvíhate nohu pod brucho koňa. Nesnažte sa hneď vyťahovať nohu dozadu, ako sa to robí pri úprave kopýt. Pokiaľ s ňou pokopáva, treba ju držať pružne dovtedy, kým ňou neprestane hýbať. Potom sa ihneď položí na zem, aby ste ho odmenili za náznak poslušnosti. Kôň veľmi rýchlo príde nato, že bude mať od vás pokoj, keď nohou nebude mykať. Pri sústavnom opakovaní a spájaní so zvukovým podnetom vám kôň bude dvíhať nohu na samotný zvukový pokyn.

Keď to dobre funguje, tak mu začnete panovovú končatinu vyťahovať dozadu a hrudníkovú dopredu. Kým nedvíha riadne všetky štyri nohy a nenechá si ich naťahovať, nepokračujete vo výchove. Keď vám korektne dáva nohy, predlžujte čas, počas ktorého má koník nohu zodvihnutú. Kým mu ju držíte vo vzduchu, môžete imitovať podkúvanie alebo strúhanie. Preto si uložte nohu žriebäťa medzi svoje nohy, ako to robia podkováči, ktorí kujú kone sami. Neskôr mu ich vyťahujte stále viacej. Predné dopredu a zadné dozadu. Neskôr panvové aj hrudné dopredu aj dozadu v každom kĺbe. Tento strečing pomáha uvoľneniu psychickému aj fyzickému a je dobre, aby si kôň naň zvykol. Samozrejme, že to nerobíte v jednom cvičení, ale postupne. Na samom začiatku mu možno potom, ako zodvihol nohu, občas podať maškrtu. Nie zakaždým. Pamätajte, že občasné pozitívne posilňovanie je najúčinnejším spôsobom nácviku novej veci.

Kým sa takto zaoberáte koníkom, nedovolíte mu žrať, pásť sa, hrabať nohou, dívať sa po ostatných koňoch. Vždy, keď to začne robiť, tak ho musíte zaujať vy nejakou požiadavkou, ktorú na neho kladiete. Najlepšie zaujmete jeho pozornosť, keď od neho vyžadujete pohyb. Uchopte ho za vodiaci povraz, oslovte ho a cúvnite, čím ho otočíte k sebe, potom ho otočte od seba, pár krokov dozadu a kľud. Dôležité je však, že keď s ním nepracujete, musí vedieť, že môže robiť, čo chce. Vtedy však nesmie mať spustený povraz z ohlávky na zem. Učíte ho tým, že jeho čas sa musí rozdeliť na čas, kedy si robí, čo chce, a na čas, kedy musí sledovať vás.

Habituácia na povraz a lonž

Neskôr ho habituujete na dotyky vodiaceho povrazu a lonžu, ktorých sa tiež kôň zo svojej biologickej podstaty bojí - asi preto, že mu pripomínajú hada - ktovie. Robíte to tak, že sa ho najprv dotýkate voľným koncom vodiaceho povrazu, neskôr ho na neho rytmicky hádžete. Dávate pozor, aby ste ho povrazom neudreli, alebo aby ste sa do neho nezamotali vy. Keď kôň pochopí, že povraz nie je jeho nepriateľ, a že jeho dotyk je celkom príjemný, a hlavne že pri ňom môže pokojne stáť, môžete pokračovať. O tom, že to chápe, svedčí nielen skutočnosť, že sa nebráni ale aj jeho gestá podriadenosti. Parelli hovorí, že keď kôň prežúva a oblizuje sa, tak rozmýšľa. Že vtedy sa mu to, čomu sa naučil, usadzuje v mysli. Myslím si - súhlasne s Robertsom - že ide o prejav podriadenosti, ktorý znamená „Už ma netráp, mám toho dosť!" Neviem teda, čo si kôň vtedy myslí, či vtedy premýšľa, alebo nám niečo hovorí, ale viem, že to pre nás znamená signál, aby sme na chvíľu prestali a prešli na niečo iné.

Je účelné v tejto fáze učiť koníka ustupovať aj tlaku povrazu. Začnete tým, že pomocou vodiaceho (alebo iného) povrazu budete koníkovi dvíhať predné i zadné nohy. Tiež je takto možno pristupovať ku koníkovi, ktorý z nejakých dôvodov odmieta dávať nohy. Znovu začínate od nuly. Opatrne zakosílite koníkovi povraz za sponku zadnej nohy a začnete postupne vyvíjať stále väčší ťah za oba konce povrazu. Veľmi pravdepodobne sa koník bude chcieť povrazu zbaviť pokopávaním. Treba byť asertívny a pružne vydržať. Nie nepružne klásť odpor, ale vždy trochu povoliť, ale nie tak, aby sa tlak povrazu celkom uvoľnil. Musíte mať pocit, ako keby ste mali v ruke miesto povrazu gumu alebo strunu. Po chvíli koník prestane pokopávať. Akonáhle koník prestane klásť odpor - bez ohľadu na to, či nohu zodvihne, alebo nie, prestanete pôsobiť. Pri opakovaní zvyšujete nároky a podržíte mu na chvíľu nohu nad zemou. Potom, ako vidíte, že koník nekladie odpor, pustíte mu ju na zem. Toto sa opakuje, kým nedvíha nohu na ľahké zatiahnutie za povraz. Podobne aj s prednými nohami. Povraz umiestnite pod karp (predné koleno) a postupujete ako u zadnej nohy. Podobne ako rukou, tak aj povrazom mu neskôr vyťahujete nohy do krajných polôh. Tento cvik je dôležitý aj preto, že koník sa naučí nebojovať s povrazom keď sa do neho zamotá alebo keď ho niekedy v budúcnosti niekam uviažete.

Nezabudnite: ťah povrazu začína od nuly! Znamená to že najprv jemnulinko zatiahnete a plynulo zvyšujete tlak. Akonáhle kôň povolí, povolíte aj vy. Nie však celkom. Začínate znovu od nuly a tak postupne docielite mäkkosť podvolenia ťahu.

Ak je koník spokojný a nebojuje s povrazom, možno mu na predné nohy nasadiť putá. Putá dávate nie do sponiek, ale nad sponkový kĺb, na predné holene. Možno, že bude koník prekvapený a bude skúšať s putami chodiť, alebo poskakovať, ale po predošlej lekcii rýchlo príde nato, že najlepšie je, keď kľudne stojí. Je to užitočný cvik. Zasa, akonáhle začne koník mlieť papuľou, akoby prežúval, a občas sa oblizne, tak treba dať putá dolu.

Pri tomto cvičení je treba vybrať vhodné miesto, lebo vo výnimočných prípadoch, keď zistí ariózny koník, že jeho pohyb je obmedzený, začne bojovať a pritom sa môže buď hodiť o zem, alebo sa potknúť a spadnúť. Treba dbať, aby si neublížil. Najlepšia je piesková jazdiareň alebo okrúhla ohrada. Putá vyzerajú dosť drasticky, majú však výhodu v tom, že koníka učia bojovať s jeho vrodeným strachom z obmedzenia a vy, ako jeho majiteľ, ho vždy z tej šlamastiky vyslobodíte, čím sa upevňuje medzi vami puto dôvery. Okrem toho je to veľmi praktická pomôcka pri jazdeckej turistike. Nikdy nedávajte koňovi putá na zadné nohy.

Že ani putá nie sú samospasiteľné, mi dokázalo viacero príhod. Dávnejšie som pracoval na jazdiarni s dvomi koňmi, matkou a dcérou. Najprv s čerstvo obsadnutou trojročnou kobylkou. Keď som s ňou po nejakých 15 minútach skončil, zaviedol som ju do trávy, na lúku, naložil som jej na predné nohy putá, ktoré už dobre poznala a šiel som sa venovať starej dáme. S ňou som už pracoval dlhšie. Asi pridlho na vkus mladej Tiny. Súc sústredený na jej matku, som mladej dáme žiadnu pozornosť nevenoval. Aké bolo moje prekvapenie, keď popri mne precválala Tina so spútanými prednými nohami bez akýchkoľvek problémov na lúčku s krajšou trávou. Spútanými nožičkami sa krásne v rytme odrážala do vysokého vznosného cvalu.

Vodenie žriebät na ruke, aj zo sedla ich matky, neskôr, po ich odstave, vychádzky na ruke končiace pašou niekde, v pre ne neznámom prostredí, tíšivý a upokojujúci prístup, keď sa niečoho vydesia, to sú všetko cesty, ktoré vedú ku dôvere.

Pokiaľ budete venovať dosť času na vykompenzovanie nevyhnutných nepriaznivých zážitkov, ktoré s vami vaše kone budú musieť prežiť - veterinárne zákroky, korekcia kopýt, umiestňovanie v boxoch, uväzovanie ku kŕmeniu a pod.- budú pozitívne zážitky prevažovať.

Vodenie žriebäťa

Tieto praktiky, ktoré popíšem, sa zdajú byť v úplnom rozpore s tými, čo som popisoval v stati o získavaní dôvery. Bola by to pravda, keby ste robili iba toto. Každé takéto „znásilňovanie", ktoré je ináč potrebné, musí byť vykompenzované oným permisívnym nezaujatým hravým prístupom. Nedá sa dosť dôrazne upozorňovať neustále na to, že žriebätko ešte necvičíte. Nesmiete s ním pracovať dlho. Ten čas sa ráta na minúty.

Keď máte tú možnosť, začínate s vodením už v útlom detstve žriebäťa. Bez ohľadu na to, či koník má imprinting tréning alebo nie, vystrojíte ho ohlávkou. Pár dní až týždňov po pôrode nebude veľký problém mu ju nasadiť. Postulát niektorých trénerov, že výcvik by mal prebiehať na ohlávke z materiálu, ktorý sa ľahko roztrhne, lebo keď sa žriebä splaší alebo sa o niečo zachytí, tak si neublíži, je diskutabilný. Postupnosť krokov by mala niečo také vylúčiť a sám som nikdy nepraktizoval túto dobrú radu, mysliac si, že keď sa žriebäťu podarí roztrhnúť ohlávku raz, pokúsi sa o to aj druhýkrát. Okrem toho ohlávku má mať iba vo vašej prítomnosti, a teda sa nemá o čo zachytiť.

Takže postup prvého nasadenia ohlávky:

Žriebätko je pri matke. Postavíte sa k nemu, jednou rukou ho objímete okolo krku - nato by malo byť už habituované, a ohlávku držíte v oboch rukách. Necháte mu ju pred čumákom, ako keby ste mu ju chceli nasadiť. Držíte ju v kľude, aby si ju žriebä mohlo očuchať a popozerať. Keď o ohlávku prestane javiť záujem, pochválite ho a celé to ešte niekoľkokrát zopakujete. Môžete ho ňou hladiť po hlave. Niekedy stačí 2 - 5 minút, niekedy to treba opakovať niekoľko dní po sebe. Keď už žriebä ohlávku celkom ignoruje, jemne nasuniete nánosník, aby ste ho vzápäti sňali dolu. Toto rytmicky opakujete. Ak to znáša, necháte ho tak a opakujete to po niekoľko dní. Nakoniec mu ju môžete zapnúť. Ponecháte ju na žriebätku iba minútu či dve a kým ju má na nose, tak ho upokojujte a uvoľňujete. Môže si s ňou zabehnúť k matke po upokojujúci hlt mlieka. Potom môžete ohlávku dať dolu. Zostanete ešte pol minútky vedľa žriebätka, aby si zafixovalo, že sňatie ohlávky neznamená okamžitú voľnosť a únik. Celý postup nasadzovania a snímania ohlávky v nasledujúcich dňoch pravidelne opakujete a predlžujete čas s nasadenou ohlávkou. Keď toto znáša dobre, pristúpite k vlastnému vodeniu.

Povoľovanie tlaku ohlávky - znižovanie hlavy:

Najprv skúste potiahnuť ohlávku smerom dolu. Začínajte od nuly a zvyšujte tlak, kým nezačne žriebätko - súc naslúchajúc svojmu inštinktu - tlačiť proti vášmu tlaku a začne dvíhať hlavu. Vtedy prestaňte zvyšovať ťah smerom dolu, ale ani nepovoľte. Hovorí sa tomu vydržujúce pôsobenie. Ak začne koník panikáriť, zvyšovali ste ťah prirýchlo. U takéhoto malého žriebätka to ešte udržíte a preto treba vydržať, až kým sa neupokojí, potom povoliť a po čase začať znovu s menším ťahom. Je však pravdepodobnejšie, že nakoniec naznačí povolenie tlaku. V tom okamihu - sekunda je veľa - povolíte svoj protiťah. Žriebätko pochválite a po chvíli to celé zopakujete. Zistíte, že aj takéto malé žriebätko sa učí a učí sa rýchlo. Nechcete od neho nič viacej, ale ani nič menej, ako to, aby na ťah za ohlávku dolu (čo žriebätko cíti hlavne na zátylku) znížilo o niečo hlavu.

Pohyb dopredu:

Keď toto ovláda, postavíte koníka ku matke, vy si stanete pred neho a pripnete mu na ohlávku vodidlo. Okrem toho mu môžete prehodíť lonž alebo pomocnú šnúru poza zadné nohy a držíte jej oba konce v druhej ruke ako vodidlo. Začnete ťahať slabo (od nuly) za ohlávku. Môžu nastať dva prípady. Prvý je, že koník sa začne ťahať proti ťahu, t.j. bude chcieť cúvať. Opakuje sa to, čo robil pri ťahu za ohlávku dolu. Vtedy nepovolíte a vydržíte ťah. Je dosť pravdepodobné, že sa koník pohne vpred. Akonáhle naznačí pohyb vpred, tak povoľte ťah za vodidlo ako keby vás popálilo. Ak však stále ťahá, skúste potiahnuť oba konce lonža, ktorý má za zadkom, čím ho donútite skočiť dopredu. Vtedy uvoľnite okamžite aj ťah za vodidlo. Túto skúsenosť si žriebätko zafixuje a po niekoľkých opakovaniach na potiahnutie za ohlávku sa pohne dopredu.

Môže sa však stať, že hneď po zatiahnutí za ohlávku skočí dopredu. To je ten lepší prípad, musíte ho pochváliť a odmeniť tým, že si bude môcť ísť ku materi cucnúť trochu mlieka. Po niekoľkých opakovaniach bude vedieť, že nepríjemnému ťahu za ohlávku sa vyhne, keď skočí dopredu. Dajte si načas. Neponáhľajte sa k ďalším krokom.

Keď koník vie, že nemá za ohlávku ťahať, ale ťahu sa podrobiť pohybom v smere ťahu, vodíte žriebätko na lonži za kobylou. Tú bude ochotne nasledovať. Toto stačí robiť 5 minút 2-3x do týždňa.

Uväzovanie

Potom môžete skúsiť žriebätko uviazať. Je to trochu náročnejšie. Postavíte ho k stene a kobylu uviažete popri ňom ako akúsi druhú stenu. Treba byť pri tom, aby keď sa žriebätko vyplaší z obmedzenia, neskočilo dozadu a neublížilo si. Tam budete stáť vy. Úväzný povraz neuviažete, ale iba pretiahnete okom. Voľný koniec držíte v ruke. Akonáhle zatiahne za úväzný povraz, musí získať skúsenosť, že keď prestane ťahať proti tlaku a urobí aj ten najmenší pohyb vpred, povraz sa uvoľní. Toto sa opakuje, kým žriebätko neurobí na zatiahnutie ohlávky miesto kroku dozadu, krok dopredu. Keď ste si úplne istí, že žriebä nepotiahne dozadu, môžete ho priviazať až na jednu minútu. Nesmie sa to robiť u žriebätka bez prítomnosti kobyly. To by bolo nebezpečné, a bolo by to týranie.

Neskôr, keď ho už prikrmujete, uväzujete ho vždy pri kŕmení ku kobyle, k žľabu s ovsom. Do tohto obdobia patrí aj dvíhanie nôh. Žriebätku zodvihnete nohu bežným postupom a pokiaľ ňou pomykáva, tak ju držíte, akonáhle skľudnie, položíte ju na zem. Obdobie podržania nad zemou veľmi opatrne a postupne predlžujete. Pre žriebä by to malo byť niečo absolútne prirodzené. Sústreďte sa viacej na panvové končatiny, lebo to robí žriebätkám zvyčajne väčšie problémy.

Vodenie pri kobyle zo sedla

Keď toto žriebätko ovláda, môžete ho skúsiť viesť pri kobyle zo sedla. Treba byť veľmi jemný, opatrný a uspokojiť sa s málom. Najprv umiestnite žriebätko medzi kobylu a ohradu. Ak urobíte na prvýkrát jeden - dva kroky, nechajte žriebätko na pokoji a potom to skúste znovu. Nebude dlho trvať a bude popri kobyle chodiť kľudne na vodidle a vy ho budete zo sedla viesť. Potom ho presuňte na druhú stranu, aby bolo mimo hradenia a pohybovalo sa na vnútornej stane matky. Po niekoľkých dňoch môžete začať robiť osmičky. Občas sa zo sedla k žriebätku nakloňte a pohlaďte ho. Neskôr - podľa jeho reakcií - si môžete zaklusať alebo aj pocválať. Znovu - stačí 5 - 7 minút 2-3x do týždňa. Tu platí zásada, že menej je častokrát viacej. S koníkom je však dobre byť denne. S vychovaným koníkom sa lepšie začína potom robiť vážna práca. Na druhej strane aj nevychovaný koník sa dá veľmi rýchlo vychovať, takže popisovaná výchova nie je nevyhnutnou podmienkou pre vznik dobrého koňa.

Nabudúce si niečo povieme o výchove po odstave žriebäťa.

1 Steinitz J. Ing., Dr.: Vývin a výchova koně od narození až do ukončení růstu; k psychologii koně. In: Speciální zootechnika, díl druhý, Chov koní. Státní zemědělské nakladatelství Praha 1957, str. 804

2 Nie je podstatné, aká to bude ohlávka. Nesmie byť však plochá, ako sú ohlávky maštaľné. Musí pri zatiahnutí alebo trhnutí spôsobovať koňovi bolesť. Môže to byť dokonca aj kappzaum, ibaže je trochu nepraktický. Skutočne za najvýhodnejšiu možno považovať obyčajnú povrazovú ohlávku, ktorú používa Parelli.

3 Požiadavky označené hviezdičkou nie sú nevyhnutné. Čím je viacej hviezdičiek, tým je to menej nevyhnutné.

4 Rarey John Solomon: The Complete Horse Tamer: 1887 (www.rarey.com)

5 Linda Tellington-Jones; Andrea a Hilmar Pabelovci: Jezdecká škola Lindy Tellington Jonesové. Brázda, Praha 2000.

6 protirečenie