Paní doktorko, chovatelé se často dohadují, co vlastně hubený kůň je – mnozí považují zvíře za akorát, jiní ale tvrdí, že je již hubené. Kdy je jednoznačné, že je kůň vyhublý natolik, že je třeba zasáhnout?

Za koňa v neuspokojivej telesnej kondícii sú považované kone s BCS 3 a menej.

Hezký přehled o stupnici tělesné kondice koně najdete v tomto článku.

Co je podvýživa, jak ji můžeme definovat?

Organizmus potrebuje na udržanie homeostázy dostatok energie vo forme ATP a túto získava predovšetkým spracovaním substrátov privádzaných potravou, pričom základné zložky, ktoré organizmus potrebuje, sú cukry, tuky a bielkoviny. Okrem nich sú pre priebeh fyziologických procesov potrebné aj látky, ktoré nie sú primárne zdrojom stavebných prvkov, alebo energie, ale sú z hľadiska nemožnosti ich syntézy v rámci organizmu nenahraditeľné – esenciálne (vitamíny, stopové prvky, aminokyseliny a podobne). K podvýžive dochádza pri deficite energetických substrátov, prípadne v potrave chýbajú kvalitné bielkoviny. Tieto dva procesy vedú k dvom typom hyponutrície – podvýživy. Prvým a najbežnejším typom je energetická malnutrícia, kedy človek/zviera doslova vychudne na kosť a kožu. Podkožný tuk úplne chýba, výrazne prominujú tŕňové výbežky stavcov, rebrá, bedrové hrbole, sedacie hrbole, panvové kosti, kostné štruktúry na lopatke, krku a hlave, oči sú zapadnuté hlboko v lebke. Takémuto stavu telesnej kondície zodpovedá stupeň 1 Hennekeho systému, pričom za strádajúceho sa považuje kôň s BCS 3 a menej. Tento systém však bol pôvodne vyvinutý na stanovenia telesnej kondície u kobýl plemena QH a je dobre využiteľný u ľahších plemien, ktoré majú podobnú distribúciu tukového tkaniva. U plemien s unikátnou distribúciou tukových depozitov, ako sú poníky, chladnokrvníky, alebo mladé kone by mal byť použitý s určitou obozretnosťou, no stále je to pomôcka, ktorú môžeme pohodlne využiť.

Pozor, aj tučný kôň môže byť na istých úrovniach podvýživený! Overené zootechnické tabuľky nám zasa môžu poskytnúť určitý rozsah živej hmotnosti, typický pre dané plemeno, preto ak máme tú možnosť, je vhodné si koňa odvážiť, čo nám zároveň poskytne určitú dynamiku zmien jeho hmotnosti v čase. Fluktuácia 5–10 kg v hmotnosti koňa môže súvisieť s príjmom vody, potravy, defekáciou, močením a hydratačným statusom, preto je potrebné koňa vážiť vždy v rovnaký čas, ideálne pred ranným kŕmením, najlepšie po tom, ako sa vymočí a vyprázdni.

Malnutrice – nepoměr mezi množstvím živin, které tělo potřebuje, a tím, co přijímá.

Jaký je rozdíl mezi chvilkovým úbytkem hmotnosti (například vlivem laktace) a úbytkem dlouhodobým?

Úbytok hmotnosti počas laktácie rozhodne nepovažujem za chvíľkový! Žriebä sa narodí dajme tomu v apríli, na konci mája začne vrcholiť laktačná krivka, ale s jej vrcholom pomaličky končí jarná pastva. Nastupujú horúčavy, mračná hmyzu, tráva kvitne a zvyšuje sa v nej obsah vlákniny, do toho sa neprikrmuje senom ani jadrom (lebo veď majú pastvu…), majiteľ by chcel možno ďalšie pripúšťanie. V júli je z pastvín vyprahnutá savana, v auguste už je pod kobylou polročný koník. Vyťahaná, odstavom vystresovaná matka ide do zimy v zlom výživnom stave, pokiaľ je opäť žrebná a stále napríklad bez príkrmu, v septembri už máme pol roka strádajúceho koňa a to je podľa mňa už veľmi dlhá doba!

Jednoduché hladovanie

Pri neadekvátnom/zastavenom príjme energie organizmus využíva zdroje, ktoré má vo forme zásob a toto využívanie zdrojov má určitú hierarchiu, je to normálna odpoveď organizmu a krátkodobé hladovanie nie je sprevádzané stresovým katabolizmom a vážnym narušením metabolizmu proteínov.

Ako prvý zdroj je využívaný glykogén, pričom dochádza k jeho štiepeniu na glukózu. Poznáme to určite všetci, a to ani nemusíme športovať. Celý deň niekde lietame, na raňajky nebol čas, musíme duševne pracovať a po určitom čase sa začneme cítiť veľmi zvláštne. Trasú sa nám ruky, cítime pokles fyzickej aj psychickej výkonnosti, motá sa nám hlava, sme slabí, zahmlene vidíme. Hladina glukózy v našej krvi povážlivo klesla. Takmer všetky tkanivá potrebujú glukózu, no najviac náš mozog a svaly. Svaly majú schopnosť si glykogén ukladať do zásoby a neskôr ho využiť, no mozog túto schopnosť nemá. Preto ak vyčerpáme zásoby svalového glykogénu (už po 2–3 hodinách ostrejšej chôdze), musí sa do hospodárenia s glukózou zapojiť aj pečeň. Z nej sa glykogén vo forme glukózy dostáva do krvného riečišťa, a tým udržuje stálu hladinu glukózy v krvi, aby aj náš mozog mohol bezchybne fungovať. Pri úplnom hladovaní sú pečeňové zásoby glykogénu dostatočné približne na 12–24 hodín. Keď sa minú sacharidy, klesá koncentrácia inzulínu a stúpa koncentrácia glukagónu, čím sa sprístupnia ďalšie energetické zdroje; v tomto prípade nastúpi lipolýza – štiepenie tukov. Lipidy sú štiepené na glycerol a vyššie mastné kysliny, ich spracovaním vzniká acetyl – Coa, ktorý je využitý na vstup do Krebsovho cyklu, ale aj ako substrát na tvorbu ketolátok. Týmto sa získava energia zatiaľ bez narušenia telesných proteínov. V stave dlhodobého hladovania dokáže ketolátky využívať aj mozog. Proteíny zatiaľ nie sú využívané, lebo prítomnosť lipolýzy poskytuje dostatok energie. Ak by došlo k situácii, kedy sa zvýši koncentrácia kortizolu (stres) a pridá sa aj nejaká tá choroba, môže už aj v tomto prípade dôjsť k odbúravaniu bielkovín tak, ako je tomu pri sekundárnych malnutričných a katabolických stavoch.

Väčšina zdravých koní znáša hladovanie po dobu 2–4 dní, dokonca aj dlhšie bez výrazných negatívnych účinkov na zdravie. K útlmu imunitného systému dochádza zhruba na 5. deň hladovania. Výnimku v bezpečnom krátkodobom hladovaní tvoria obézne miniponíky, miniatúrne somáre, obézne poníky všeobecne, prípadne gravidné kobyly, ktoré môže už pri krátkodobom hladovaní zabiť takzvaný syndróm lipomobilizácie. Takéto zvieratá nesmú nikdy hladovať a pokiaľ prestanú prijímať potravu, je potrebné im energetický prísun okamžite zabezpečiť podávaním krmiva cez nazogastrickú sondu, alebo parenterálne – teda vo forme infúznych roztokov. Hladujúci obézny poník rozhodne nepočká do rána a podľa mojej mienky patria takéto zvieratá medzi kritických pacientov a vyžadujú urgentnú zdravotnú starostlivosť. Prosím majiteľov, aby takéto zvieratá neodbíjali slovami „veď z neho neubudne, keď deň-dva nebude žrať, tučný je dosť“. Toho druhého dňa sa už nemusí dožiť.

Chronické hladovanie

Na rozdiel od jednoduchého hladovania vzniká ako dôsledok zanedbania, týrania, nepriaznivých okolností, primárnych ochorení, či patologických procesov, v dôsledku ktorých dochádza ku:

Zvýšeniu nutričných požiadaviek:

• gravidita/laktácia
• horúčka
• ochorenie
• úraz
• operačný zákrok

Zvýšeniu strát energie a/alebo substrátov:

• tepelné straty/podchladenie
• parazitizmus
• hnačky
• krvácanie
• exudatívne enteropatie

Zníženým príjmom potravy:

• nedostupnosť zdrojov potravy – chýbajú, alebo sa k nim kôň z rôznych dôvodov nedostane
• anorexia, nechutenstvo (rôzne ochorenia, bolesť)
• neschopnosť prijať a spracovať potravu (ochorenia zubov, nefunkčný chrup, bolestivý čeľustný kĺb, choroby pažeráka, celkové ochorenia, onkologické ochorenia)

+ kombináciou uvedených mechanizmov

Ak je príčinou malnutrície už existujúce ochorenie, regulačné mechanizmy vo využívaní energetických zdrojov sú narušené, a dochádza aj k štiepeniu bielkovín a v extrémnych prípadoch až ku katabolickým stavom, ktoré sú charakterizované narušením metabolických dejov, neefektívnym nadmerným využívaním energie a spravidla sú vyvolané vážnym patologickým procesom. Na rozdiel od jednoduchého hladovania, sa energetický a proteínový deficit vyvíja rýchlo a dramaticky, s oveľa horšou prognózou, lebo regulácia metabolizmu je porušená. Špecifickým príkladom katabolizmu sú onkologické ochorenia. Ku katabolizmu prispievajú signálne molekuly produkované samotnými bunkami nádoru. Ide hlavne o TNFα (nazývaný aj kachektín), IL-1 a IL-6. Tieto látky aktivujú imunitný systém, ale priamo aj os hypotalamus – hypofýza – nadoblička, kde je finálnym produktom aktivácie tejto osi kortizol. Má katabolické účinky na proteíny, a negatívne ovplyvňuje dostupnosť glukózy pre bunky (navodzuje IR), čím je nutné spracovávať tuky (lipolýza), aby boli bunkám ponúkané optimálne zdroje energie vo forme vyšších mastných kyselín, prípadne ketolátok.

Zdravé kone s počiatočnou výbornou telesnou kondíciou sú schopné prežiť úplné hladovanie až po dobu 60 dní.

Anabolismus je soubor syntetických procesů, při nichž z látek jednodušších vznikají látky složitější. Svalová hmota se buduje.

Katabolismus je soubor rozkladných procesů, při nichž z látek složitějších vznikají látky jednodušší. Svalová hmota ubývá.

Anabolismus společně s katabolismem tvoří metabolismus.

Píšete, že „Väčšina zdravých koní znáša hladovanie po dobu 2–4 dní, dokonca aj dlhšie, bez výrazných negatívnych účinkov na zdravie.“ → jak je to s tolik obávanými vředy? Lidé se bojí nechat koně bez sena pár hodin, natož dní… Je opravdu vícehodinová pauza mezi příjmem krmiva, kdy kůň nemá co žrát, ze zdravotního hlediska úplně v pořádku?

Tráviaca sústava koňa nie je uspôsobená na hladovanie, no dokáže ho zvládnuť. Pokiaľ ide o zachovanie homeostázy organizmu a o holé prežitie, ide proste žalúdok bokom. Faktom však je, že hladovanie znižuje žalúdočné pH pod hodnotu 2 a teda nebezpečne zvyšuje aciditu žalúdka aj v oblastiach, kde je normálne omnoho vyššie ph. Prvé erózie na bezžľaznatej sliznici sa objavujú už po 48 hodinách a vredy do 96 hodín od zastavenia príjmu krmiva, pričom existuje bezpočet individuálnych reakcí u individuálnych koní. Štúdia publikovaná v roku 2009, uskutočnená na 201 koňoch v Dánsku, jednoznačne vytýčila tri významné rizikové faktory, ktoré prispievajú k rozvoju žalúdočných vredov:

• 1./ prekročenie dávky 1 g škrobov/kg živej hmotnosti/1 kŕmenie
• 2./ neprítomnosť zdroja pitnej vody počas pobytu koní vo výbehoch (!)
• 3./ skrmovanie slamy ako jediného zdroja vlákniny.

Autori ako bezpečný interval medzi kŕmeniami objemovým krmivom určili max 6 hodín.

Českí autori zase zistili, že intenzívne trénujúce klusáky, ktorým bola celodenná porcia jadrového krmiva rozdelená do 3, nie obvyklých 2 kŕmení denne, mali výskyt žalúdočných vredov nižší.

Když se vám do rukou dostane silně podvyživený kůň, jakými vyšetřeními a opatřeními začínáte v první řadě?

Začíname vždy rovnako, snažíme sa zistiť nacionále pacienta (vek, plemeno, pohlavie, zaznamenáme si aj farbu, odznaky, výpaly, skontrolujeme pas, prípadne čip, údaje o očkovaní, odčervení a vyšetrení na infekčnú anémiu), samozrejme aj meno – niektoré kone v zlom stave sú na nepoznanie a možno sme sa s nimi už stretli. Taktiež sa snažíme dopátrať toho, kto je majiteľ (možno sme ho tiež už stretli...). Nie všetci ľudia vyhľadajú veterinárnu pomoc v úmysle zviera zachrániť, niekedy je to len gesto, ktoré má majiteľa vykresliť v akomsi lepšom svetle. Vychudnuté kone vyvolávajú obrovskú vlnu emócií, no na konci niekto musí celé podujatie aj zaplatiť. A to už nastupujú úplne iné emócie…

Ďalej sa snažíme získat informácie o histórii problému, ktoré zviera má – tzv. anamnézu. Ako dlho jeho ťažkosti trvajú, koľko ich vlastne má, kedy a ako to všetko začalo, ako sa chudnutie vyvíjalo v čase, či je postihnutý jeden kôň, alebo ich je viac, či má apetít, čo všetko majiteľ už vyskúšal, kto, kedy, ako a na aké ochorenie sa liečil/lieči. Získavanie anamnestických údajov je niekedy tvrdá detektívna práca, často na tú istú otázku, položenú inak získame tri rôzne, navzájom si odporujúce odpovede. Vety typu „žerie za dvoch, seno má neobmedzene, včera ešte jazdil“ u koní s podváhou 100 kg a viac sú úplne bežné. Nie každý si dokáže nasypať popol na hlavu a priznať, že niečo, hoci len z nevedomosti, zanedbal.

2 mesiace po príjme sa Maskale stále musel dvíhať v popruhoch a s pomocou kladky... →

Potom nasleduje dôkladné klinické vyšetrenie všetkých orgánových systémov, odbery vzoriek na hematológiu, biochémiu, serológiu, PCR, genetiku, stery z kože, ak je indikácia, tak aj endoskopické vyšetrenie, USG, RTG. Pacienta sa snažíme stabilizovať, prísť na to, čo ho trápi a postupne to napraviť. U uľahnutých koní pátrame aj po ochoreniach, ktoré spôsobujú svalovú slabosť a neschopnosť sa postaviť (herpes, botulizmus, myopatie), pri koňoch, ktoré vyšetrenie nemajú, dávame rutinne vyšetrovať infekčnú anémiu (viem o kobyle, ktorá bola vykúpená od handliara v zlom stave a naozaj mala infekčnú anémiu), pri importoch, alebo koňoch so zahraničia, prípadne z pohraničia testujeme vzorky aj na piroplazmózu, anaplazmózu, niekedy dokonca aj maleus.

Masky 6 měsíců po příjmu

Vysvětlíte, co je refeeding syndrom a jak s ním pracujete?

Prvú zmienku o klinických a metabolických zmenách po obnovení alimentácie (výživy) po dlhodobom hladovaní u vojnových repatriantov, väznených v Japonsku počas druhej svetovej vojny, poskytol v roku 1950 Crawford a podobnú prácu v roku 1951 publikoval aj Schnitker. V tom čase však ešte nebolo jasné, prečo podvyživení pacienti umierajú až po obnove prísunu jedla. O 30 rokov neskôr popísal Weisner a kolektív dvoch stabilizovaných kachektických pacientov, u ktorých po agresívnej parenterálnej nutričnej podpore došlo k rozvoju zmätenosti, nervovo-svalovým prejavom a kardiopulmonálnej dekompenzácii. V tej dobe však už bola medicína schopná dôkladnejšie monitorovať stav vnútorného prostredia, pričom zodpovedná za rozvoj klinických príznakov sa označila najmä znížená hladina fosforu v krvi a syndróm dostal prvý krát aj svoj názov. Jedná sa teda o súbor symptómov, vznikajúci z metabolických abnormalít v dôsledku rýchleho obnovenia prísunu jedla, alebo nutrične bohatých infúznych roztokov do dlhodobo podvyživeného organizmu. A kone nie sú výnimkou.

Zjednodušene povedané, hladujúci organizmus po čase úplne vypne metabolizmus cukrov a glukózy a prepne sa na získavanie energie rozkladom tukov a bielkovín. Pri náhlom prívode veľkého množstva sacharidov dochádza k značnému vzostupu hladiny krvnej glukózy a následne inzulínu, ktorý doslova katapultuje nepripravené bunkové mechanizmy, ktoré dovtedy fungovali na katabolizme tukov a bielkovín znovu do karbohydrátového metabolizmu. Glukóza doslova zaplaví bunky, ktoré začnú vychytávať horčík, fosfor, draslík a vitamín B1, ktorých je v podvýživenom organizme už aj tak žalostne málo. Dochádza k rozvoju dramatickej hypofosfatémie, hypokalémie a hypotiaminóze, ktoré vedú k depresii dychu a srdcovej činnosti, arytmiám, paralýze, rhabdomyolýze a dezorientácii. Ako sa telo snaží zvládnuť nárast krvnej glukózy, dochádza k zadržiavaniu vody a sodíka, čo vedie k tvorbe opuchov a celý stav sa ešte zhorší. Smrť v dôsledku refeeding syndrómu nastáva u ľudí o 3–5 dní, u koní je to v priemere 14 dní.

Preto sa držíme zlatého pravidla: start low and go slow. To úplne počiatočné rozkrmovanie u koní, ktoré majú apetít a sú schopné prehĺtať, prebieha hrsťovou metódou počas celého prvého dňa aj noci, teda hrsť sena cca 6–8 x denne, kone ktoré nie sú schopné mechanicky spracovať seno dostávajú malé množstvo repných rezkov, alebo senných peliet, väčšinou z tohto krmiva nebývajú nadšené, lebo ho nepoznajú, tak sa snažíme ponúkať odrol zo sena, jemnú otavu, alebo trávu, ak práve nie je pod snehom. Kone musia stáť na podstielke, ktorú nemôžu vyžierať, no niektorí sú schopní zožrať aj piliny, v takomto prípade je nevyhnutné nasadenie ochraného košíka a dôsledný monitoring. Ponúkame vlažnú vodu z vedra, aby sme mali predstavu, koľko toho za deň vypije, obyčajne rehydratujeme aj infúziami. Počas prvých dní nedávame k dispozícii soľný liz, no pomaličky pridávame minvit prípravok, vit. B1, vit. E a selén.

V nasledujúcich 3–5 dňoch sa v ideálnom prípade dávka sena zvyšuje na cca 1 kg na 100 kg telesnej hmotnosti koňa, toto množstvo je podávané zhruba každé 4 hodiny. K tomu nejaké koliesko mrkvy, už len preto, že to väčšinu pacientov udržuje v dobrej nálade.

Co byste označila za naprostý základ rozkrmení podvyživeného koně?

Pravdepodobne vytrvalosť. :D A nehynúca podpora okolia.

Protokoly a návody na refeeding už boli na portáli Equichannel aj inde publikované (např. Jak začít krmit podvyživeného koně nebo Rozhovor s MVDr. Bečvářovou). Vždy, keď si taký prokol čítam, musím sa pousmiať. Oni perfektne fungujú, ale…

Nie je nič jednoduchšie, než kŕmiť koňa, ktorý dokáže stáť, má apetít, už sa adaptoval na nové podmienky a jeho organizmus sa preklopil z katabolizmu do anabolizmu, dokonca je schopný prijímať lúčne seno, je pastevná sezóna a vy máte k dispozícii trávu. Samozrejme tiež za predpokladu, že viete, čo robíte a sedíte si na rukách, aby ste mu na začiatku nenasypali viac, pretože také zviera si rýchlo zafixuje, že s vami prichádza potrava, erdží na vás a robí neskutočný bordel len čo začuje vaše kradmé kroky na opačnom konci stajne. Bohužiaľ sú kone, ktoré záchranu a s ňou spojený transport, úplne nové prostredie a režim, úbytok síl (manipulácia, diagnostické procedúry, bolesť, odstav, izolácia od známeho stáda) znášajú veľmi zle a okamžite prestávajú prijímať potravu, alebo, čo je horšie, sú v strese a klasické vláknité krmivo spracovať nedokážu a na rozmočené náhrady sena si ešte nezvykli (samozrejme je január a ku tráve sa dostanete jedine tak, že hľadáte na sídlisku teplovodné potrubie, kde sa dá čo-to zelené našklbať). Navyše často netolerujú kŕmenie cez sondu.

Adaptácia trvá minimálne 2 týždne, no niekedy viete, že toľko času nemáte, najmä ak už zviera stratilo 25–30 % svojej hmotnosti, je gravidné, alebo nutne potrebuje čím skôr nejaký operačný zákrok. Prvú takúto trpkú skúsenosť som získala při svojej žltej kobyle, ktorú v deň, keď mi ju doviezli, odstavili od 5 mesačného žriebäťa, bola 4. mesiac gravidná a v nohe mala vyše roka pevne zarastený drôt. Zmenu prostredia ťažko nezvládala a za prvé 2 týždne stratila navyše 20 kg. V takom prípade nastupuje takzvané „obdobie prosenia na kolenách“, kedy sa koňovi snažíte ponúkať úplne všetko, čo máte k dispozícii a na tisíc možných spôsobov. Skúšate mu to servírovať do žľabu, do závesného vedra, do vedra menšieho, väčšieho, do maltovnice. Podávate mu krmivo z ruky tak, že sa k nemu zohnete, potom aj tak, že před ním kľačíte, skúšate aj zo zeme, strúhate mrkvu, jablká, repu kŕmnu aj cukrovarskú, kupujete v zime melóny, odšťavujete pomaranče, chodíte šklbať trávu na teplovod, zo senníka rukami vyhrabávate odrolené lístky zo sena, miešate otruby, mash, rezky, musli konské aj ľudské, hrozienka, orechy, banány. Servírujete to tekuté, kašovité, drobivé, aj suché, horúce, teplé, chladnejšie i studené, na sladko i na slano a doslova vždy, keď idete okolo, 20–30x za deň a samozrejme aj v noci. Výsledkom je v lepšom prípade pár nasilu prehltnutých súst a zviera ďalej vyzerá ako v poslednom ťažení. Je to veľmi frustrujúce obdobie a obávate sa každého zazvonenia telefónu. Musím poznamenať, že ako ezo-skeptik som k Line zavolala aj pani, čo robí Reiky... Vtedy veľmi pomôže, ak vám niekto poklepe na ramená a prehlási, že „ona to dá, len musíš vydržať“. Protokoly žiaľ u takýchto koní veľmi nepomôžu, to až neskôr. Samozrejme si viete pomôcť infúznymi roztokmi, ale tie nenahradia chýbajúci apetít, ten musíte stimulovať za každú cenu. Proste to musíte vydržať. Rozhodne si v „období prosenia“ do stajne nepúšťajte ľudí (ani takzvané kapacity), ktorí od dverí boxu neváhajú prehlasovať perly ako „utrať to, to nemá cenu“, prípadne „to nevidíš, že ťa prosí o smrť“ a podobne a majú ústa plné etiky a väčšinou nulové osobné skúsenosti s refeedingom. Faktom však ostáva skutočnost, že 20 % koní proste tú skorú fázu rozkrmovania neprežije, aj túto vedomosť musíte nejako vydržať a vyrovnať sa s ňou.

Lina príjem 30. 9.2014, čerstvo odstavená od žriebäťa, 4 mesiace gravidná, v postihnutej nohe vyše roka drôt.

Jak vypadá žaludek podvyživených koní, jsou vředy vždy přítomny, nebo i silně vychrtlý kůň může mít nález negativní (tedy bez vředů)?

To je veľmi individuálne, no aj chronicky hladujúci kôň môže mať žalúdok bez prítomnosti vredov. Je veľmi vhodné koňa vyšetriť opakovane, nezabúdajme, že aj záchrana je pre kone stres.

Na které komponenty krmných dávek se v případě vředů zaměřit – co ano, co určitě ne?

Určite kvalitné lúčne seno, ktoré nie je hrubé, ostré, staré a ktoré neobsahuje drevnaté stvoly či buriny a iné nevhodné prímesi. Určite áno aj rozmočené repné rezky, lucernové a senné pelety, na schutnenie komerčný mash ktorý obsahuje pšeničné otruby, ryžové otruby, oleje, extrudovaný ľan, sliz z ľanového semienka. Kone s vredmi sú citlivé aj na teplotu vody ktorú majú k dispozícii, takže hlavne v zime odporúčam prejsť na kontrolované napájanie z vedra, kedy podávaná voda má teplotu, ktorá koňovi vyhovuje a je ochotný sa jej dostatočne napiť. Na zvýšenie príjmu vody hlavne v zimnom období je vhodné koňa navyknúť na príjemne teplý nápoj z otrúb, prípadne rozmočených peliet, pričom objem nápoja by mal byť aspoň 8–10 litrov. Riedke kaše s objemom 1–2 litre sú z hľadiska hydratácie nedostatočné a môžu vyvolať falošný pocit spokojnosti, že kôň prijíma dosť tekutín.

Určite nie zle vyčistené celé obilie s dlhými, ostrými obilkami, ostré, hrubé, drevnaté seno, ostrú tvrdú dlhú sečku (řezanku). Ideálne je koňa ustajniť na pilinách, aby nevyžieral slamu, najmä ak je zle vymlátená, tvrdá, ostrá.

Jak odčervit tyto koně a v jakých intervalech?

Silno podvýživené kone rozhodne bezhlavo neodčervovať, nevakcinovať, nepodávat im antibiotiká, pokiaľ je to možné ani lieky od bolesti!

Samozrejme je nutné ich zbaviť vonkajších parazitov a ak máte podozrenie na kožné ochorenie, vezmite stery/kožný zoškrab ešte pred tým, než na kožné lézie čokoľvek napatlete. Pozrite im pod chvost, či tam nenájdete nálepy vajíčok mrlí (roupů – pozn. redakce), skontrolujte im hrivu, srsť na pleciach a holene, či nenájdete vajíčka žalúdočných strečkov a trus dajte opakovane vyšetriť, kvalitatívne aj kvantitatívne. V dynamike času opakujte aj hematologické a biochemické vyšetrenie. Podľa výsledkov potom aplikujte pastu v množstve zodpovedajúcom jeho živej hmotnosti, no nie skôr, než má kôň opäť dobrý apetít, prijíma dostatok vlákniny aj tekutín, dokáže formovať trus a jeho váha neustále narastá tak, že je možné pozitívne zmeny v telesnej kondícii zaregistrovat už aj okometricky.

Dávku odčervovacieho prípravku NEPODDÁVKOVAŤ!!!

Pokiaľ je pravdepodobná príčina podvýživy silná infestácia parazitmi, je vhodné koňa pred podaním odčervovacej pasty samozrejme tiež najprv bezpečne rozkŕmiť, no krátko pred podaním aj premedikovať kortikoidmi a po jej podaní intenzívne monitorovať kvôli výskytu možných komplikácií (hnačka, kolika, anafylaktická reakcia). Prvou voľbou bude pravdepodobne pasta s obsahom moxidektínu a praziquantelu, alebo 5dňová kúra fenbendazolom, po ktorej nasleduje pasta s obsahom moxidektínu a praziquantelu. Niektoré zdroje uvádzajú, že opakovane podávaný fenbendazol dráždi tráviacu sústavu a má viac negatívnych účinkov, než jednorázové podanie moxidektínu, no zatiaľ som sa s negatívnymi účinkami tejto kúry nestretla. Po odčervení dajte trus znovu v dynamike času kvalitatívne aj kvantitatívne vyšetriť a podľa potreby odčervenie zopakujte.

Dá se podvyživený kůň, pokud se ho ujme majitel rozlehlých ploch, pást se stádem? Jak nastavit management rozpásání?

Áno, samozrejme, pásť sa dá a je to veľmi vhodná forma rozkrmovania, často je to na začiatku jediné krmivo, ktoré je kôň schopný prijímať, najlepšie však kontrolovane, samozrejme po návyku a v prvých týždňoch nie dlhšie, ako 3 hodiny. Pokiaľ trávu kosíte, je to ešte lepšie, pretože si jej množstvo môžte presne odvážiť. 10–12 kg trávy nahradí v kŕmnej dávke cca 1 kg sena.

Najlepšie je pásť v malej skupine koní, ktoré chudáka nešikanujú, úplne ideálne je, ak si kone medzi sebou vytvoria silné pozitívne väzby a slabšieho jedinca prijmú medzi seba. Takto si Linu adoptovala moja stará kobyla Flóra a žijú spolu v stabilnom stádočku už 6 rokov. Koňa by som však do veľkého stáda a na veľké plochy nepúšťala skôr, než priberie aspoň 50–70 kg, obnoví svalovú hmotu a znovu získa vládu nad svojim telom. Určite by som ho rada videla na noc v boxe, kde ho viem kontrolovane napájať a kŕmiť a zabezpečiť mu ochranu pred hmyzom, nepriaznivým počasím a množstvom pohybu, ktorý nemusí nutne zvládať.

Predpokladom začlenenia do stáda na pastvinách je aj normálne sociálne správanie, efektívne odčervenie, neprítomnosť infekčného ochorenia, rán a všetkých bolestivých stavov, ktoré koňovi bránia v stáde a na pastvine normálne fungovať. Tak isto je veľmi dôležité odsledovat, či je kôň vonku ochotný si ľahať, spať v polohe ležmo a dostatočne si tak oddýchnuť.

Tráva je po návyku na rozkrmovanie veľmi vhodná.

Lidé se v současné době bojí obilnin a tíhnou ke krmivům s co nejnižším obsahem škrobů a jednoduchých cukrů. Jak se na tento trend jako veterinář s velkými zkušenostmi s rozkrmováním zanedbaných zvířat díváte? Oddělujete striktně kategorii pacient x zdravý kůň, co se pohledu na krmnou dávku týče?

Ľudia obyčajne tiahnu k trendom, ktoré sú práve in. Teraz je moderné nepodávať ovos a jačmeň, dokonca niektoré komerčné produkty sľubují znížený obsah bielkovín, alebo sú označené ako krmivá vhodné pre kone náchylné na laminitídu. Verím, že v snahe nájsť pre svojho miláčika to najlepšie krmivo sú dnes takéto produkty veľmi žiadané, nepoučený majiteľ rozhodne nebude študovať etiketu, kde je maličkými písmenami uvedené, že produkt obsahuje melasu, pšenicu, dokonca múku. Trendy na tomto poli určujú výrobcovia a ich reklama a podliehajú im väčšinou zle, alebo málo informovaní ľudia, ktorí pomocou svojich peňazí udržujú celú mašinériu v chode.

Súčasnosť ale priniesla aj nové poznatky a diagnostické metódy na poli veterinárnej medicíny a kone s metabolickým, či genetickým ochorením (PSSM1, varianty PSSM2) z trendu „low carb“ rozhodne profitujú. Pokiaľ podvýživený kôň netrpí ochorením, kde je podávanie ovsa, jačmeňa, či doplnkového krmiva vo frome musli, alebo granúl kontraindikované, neváham ich podávať, majú v kŕmnej dávke svoje pevné miesto, samozrejme v dávke, ktorá bude enzymaticky strávená v tenkom čreve a nebude prechádzať do slepého a hrubého čreva, kde môže kvasiť. Miera tohoto tzv. precekálneho trávenia závisí nielen od množstva (0,5–1 kg jadra na 1 kŕmenie), ale aj spôsobu spracovania krmív. U ovsa určite pomôže miaganie, u jačmeňa zvyšuje využiteľnosť jeho škrobov pre kone hydrotermická úprava, čo v preklade znamená, že ho proste uvaríte. Varený jačmeň je mäkučký, má nasladlú chuť a majú ho radi nielen kone, často si zobne aj kuchár. :D Kukurica je pre kone lepšie stráviteľná vo forme popcornu a niektoré kone ho milujú, najmä ak je príjemne slaný. V prípade komerčného krmiva hľadajte také, ktoré koňovi chutí a obsahuje hydrotermicky spracované obilniny, bývajú vo forme vločiek.

Čo sa týka oddeľovania kategórií, aj zdravé kone je vhodné si do nejakej zaradiť, iné nutričné požiadavky má mladý rastúci kôň, iné výbehový flákač, iné gravidná a laktujúca kobyla, iné to bude u hucula a iné u plnokrvníka. U pacientov, ak majú špeciálne nutričné potreby, musí byť kŕmna dávka šitá na mieru, v tejto skupine koní väčšinou nefunguje pravidlo „kamoškin kôň žral nejaké bio musli a pekne pribral“.

Je vůbec rozumné pokoušet se o záchranu silně podvyživeného koně v domácích podmínkách?

To určite áno, poučený nový majiteľ s takým koňom doma a s pár priateľmi, v spolupráci s veterinárom to zvládnu bez problémov. Pokiaľ kôň neuľahne a je schopný prijímať seno, trávu, alebo náhrady vlákniny, prežil počiatočnú fázu refeedingu, nechýbajú finančné a emočné rezervy, zázemie a nadšenie, nevidím dôvod, prečo sa o to nepokúsiť. Na fotke zo septembra 2019 je žiarivý príklad, zachránený 20ročný valach Aron, ktorý navyše trpí aj letnou vyrážkou. Na jar to už bol úplne iný príbeh…

Jak si poradíte s bezzubými pacienty ve špatné krmné kondici?

Táto kategória koní býva paradoxne tou úplne najjednoduchšou, čo sa týka kŕmenia. Väčšina majiteľov sa už o nejaké rozkrmovanie doma pokúša, kone poznajú rozmočené repné rezky, niekedy aj senné, či lucernové pelety, hoci nie v množstve, aké by potrebovali. Pokiaľ si zachovajú apetít a už majú návyk na mokré krmivo, nie je nič ľahšie, než navýšiť počet kŕmení a postupne navyšovať aj množstvo alternatívnych zdrojov vlákniny.

Platí jednoduchá úmera – 1 kg senných peliet nahradí v KD 1 kg sena.

Pokiaľ si kupujete komerčný produkt, máte ho rovno aj s analýzou, to pre prípad, že si potrebujete strážiť množstvo NSC. Trochu ťažšie je presvedčiť majiteľa, že kôň už nikdy seno bez následkov nepožuje a že jeho náhrada sa musí podávať nie meraná na odmerky, ale na kilogramy, tak isto že musia zabrániť vyžieraniu hrubovláknitej podstielky. Mnoho ľudí tomu neverí, dávku zredukuje a hladný kôň sa potom natlačí slamou, pilinami, dokonca drevom, alebo si senom upchá pažerák. S bezzubými pacientami problémy nebývajú, s ich majiteľmi občas áno.

A co když kůň ulehne?

To je bohužiaľ obrovská komplikácia, pre samotné zviera, aj pre ľudí okolo neho. Asi sme už všetci videli nejaké to video, kde sa vychudnutý kôň v bočnej polohe zúfalo zmieta na zemi. Pravdepodobne sme všetci videli aj záver, takéto zvieratá sa v teréne utrácajú. Výskumy ukazujú, že pokiaľ je podvyživený kôň uľahnutý cca 72 a viac hodín, jeho vyhliadky na prežitie sú nulové, preto veľmi záleží na tom, ako dlho je uľahnutý. Ak sa jedná o nejakú rýchlu záchrannú akciu a potrebujete ho z nevhodných podmienok dostať za každú cenu (Koňská záchranka v nedohľadne, je december, padá dážď so snehom, tma ako v rohu a bývalý majiteľ sa vám vyhráža fyzickou likvidáciou), je vhodné, ak má niekto predstavu, kedy zviera uľahlo a či sa dokáže aspoň na chvíľku hodiť do sternálnej polohy (leží na hrudnej kosti, teda nie na boku). Ak leží „len“ pár hodín, alebo sa skácalo pri snahe ho naložiť, nič nemusí byt stratené.

Ak idete zachraňovať, vždy si poistite profesionálneho prepravcu, kamaráta s dobytčákom, aspoň dvoch konských veterinárov s patričnými zručnosťami a vybavením, pár silých chlapov drsného výzoru a očákavajte neočakávané. V hlbokej sedácii, alebo povrchovej celkovej anestézii zviera na plachte, alebo s pomocou popruhov v 4–5 ľuďoch hravo vtiahnete do vozíka, pokiaľ ťaháte naraz. Jeden človek musí ísť vždy ku hlave, držať súčasne za ohlávku a aj za ucho (ohlávka sa ľahko vyvlečie, povolí karabína atď.), chrániť ju a kontrolovať jej pozíciu, zvyšok ťahá ako jeden muž, na dohodnutý povel. V transportnom vozíku ho neviažte, zabezpečte mu čo najlepší tepelný komfort (deky, vankúše, periny, slama), na hlave mu nechajte ohlávku a frčte kam máte. Pokiaľ na kliniku, pripravte si aspoň 6000 euro, pokiaľ domov, alebo do spriatelenej stajne, pripravte sa na to, že svoj život už navždy budete deliť na „pred uľahnutým koňom“ a „po ňom“. Vyberte mu box čo najbližšie dverám, vysoko ho nasteľte, ideálne pilinami, či hoblinami, slama je menej vhodná, uľahnuté kone sa často prehrabú na betón. Ten môžte prikryť gumou, molitanom, alebo starými kobercami, fantázii sa medze nekladú. Doma vás bude čakať tortúra vytiahnutia von, opäť ideálne v sedácii (vhodnejšie sú preto vozíky s bočnými dvierkami, lebo tadiaľ sa vie veterinár bezpečneji dostať k žile). Uľahnuté zviera cíti silnú úzkosť z nemožnosti úniku a často sa divoko zmieta, pričom nielen, že môže zraniť vás a seba, ale zároveň tým vyčerpáva aj posledné zbytky síl, odoláva snahe zaviesť infúziu, odobrať krv, atď. Ak už je v boxe, nechajte ho oddýchnuť, nevrhajte sa na neho, nekričte, nerobte hluk. Všetky uľahnuté kone extrémne rýchlo strácajú telesnú teplotu a po namáhavom transporte sa navyše extrémne spotia, preto si zabezpečte infražiariče, kefy, handry, paplóny, deky, teplú vodu a miesto, kde sa budú hriať infúzne roztoky.

Po čase by mal koňa prehliadnuť veterinár, ošetriť všetky odierky a preležaniny, skontrolovať flouresceínovým testom rohovku, prípadne ju ošetriť, zabezpečiť žilný prístup, odobrať vzorky krvi a odmerať teplotu, hodnoty mierne nad 34 °C sú úplne bežné, to sa musíte snažiť čo najrýchlejšie dvihnúť. Okrem teplých infúznych roztokov je veľmi efektívne opakované podávanie teplých klyziem do rekta (opäť práca pre veterinára, zároveň pri tom posúdi množstvo a kvalitu trusu, zápchová kolika je úplne bežná komplikácia, keďže zoslabnuté zvieratá už často nedôjdu k vode), u koní čo to znesú pomôže aj fénovanie, môžte ho zahriavať pomocou infražiaričov a arzenálom diek. Pri podávaní klystýrov treba počítať s tým, že pokiaľ teplá voda vyteká späť, miesto pod koňom je rýchlo premočené, mokrú podstielku je nutné okamžite meniť, alebo odtekajúcu vodu niekam zachytávať. Nohy je potrebné chrániť bandážami od korunky až nad karpy, z molitanu môžte vyrobiť masku na hlavu. Do močového mechúra veterinár zavedie močový katéter, na ktorý sa navlečie gynekologická rukavica a moč sa hromadí v nej a neznečisťuje podstielku, zároveň získate vzorku na vyšetrenie. A môžte sledovať, ako kôň reaguje na hydratačnú terapiu. Niektoré kone reagujú na nemožnosť normálne močiť a plniaci sa močový mechúr divokým zmietaním, pozor na to.

Pokiaľ máte šťastie, po nejakom čase sa kôň buď sám, alebo s vašou pomocou dokáže prehodiť z bočnej do sternálnej polohy. Môžte ho v nej podporiť podoprením malými balíkmi sena/slamy, mechmi naplnenými pilinami, zrnom, pieskom. Väčšina koní počas tých prvých 24 hodín takto dlho nevydrží a zvezie sa po opore znovu do bočnej polohy. Nechajte ho oddýchnuť a keď sa začne sám skúšať polohovať, podporte ho ťahom a tlakom. Uľahnutého koňa musíte každé 2–4 hodiny polohovať, teda meniť stranu, na ktorej leží, vo dne aj v noci (a popri tom chodiť do práce, starať sa o rodinu, iné zvieratá, …). Pri tomto vám môže pomôcť skúsený člověk od kráv, ktorý už niečo s uľahnutými dojnicami prežil. Pozor, nepodávajte infúzne roztoky, ktoré sú určené pre dobytok, obsahujú priveľa glukózy! Budete potrebovať lonže, ideálne popruhy.

Dokonalý obrázkový návod ako manipulovať a dvíhať uľahnutého koňa pomocou 4 popruhov

Odporúčam nie len naštudovať, ale aj vytlačiť, kľudne zalaminovať. Uľahnutého koňa proste nechcete, no život prináša aj také výzvy…

Paní doktorko, moc děkujeme za podrobný návod a ochotu podělit se o bohaté zkušenosti!

Použité zdroje:

• Bezdekova, B., Jahn, P., Vyskocil, M., 2008. Gastric ulceration, appetite and feeding practices in Standardbred racehorses in Czech Republic. Acta Vet Brno 77, 603–607.
• Geor, R. J., Harris, P. A., & Coenen, M. (2013). Equine applied and clinical nutrition: Health, welfare and performance. Edinburgh ;New York: Saunders Elsevier.
• Luthersson, N., Hou Nielsen, K., Harris, P., et al., 2009b. Risk factors associated with equine gastric ulceration syndrome (EGUS) in 201 horses in Denmark. Equine Vet J 41, 625–630.
• Picavet M-Th (2002). Equine gastric ulcer syndrome. Proceedings of the First European Equine Nutrition & Health Congress. February 9. Antwerp Zoo, Belgium.
• https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2010/09/11.pdf