Komunikácia človeka a koňa

Motto:
Naslouchejte svému koni sedem. Pokuste se holeněmi vycítit, jak váš kůň dýchá. Dýchejte ve stejném rytmu s koněm a uvolníte se oba. Musíte se jasně vyjádřit a pak dovolit, aby se žádané stalo.
Dominique Barbier1

V súčasnosti sa z etologického hľadiska považuje komunikácia človeka a koňa za medzidruhovú komunikáciu. Teda nie je pravdepodobné, že kôň môže považovať človeka za „alfa koňa", vodcu stáda. Niekedy robia kone opačný dojem. Akoby sa snažili votrieť sa do ľudskej spoločnosti a pochopiť ju. Akoby sa chceli správať „ľudsky". Treba si však uvedomiť, že v rámci učenia sa kôň môže a má naučiť človeka rešpektovať a komunikovať s ním systémom dohodnutých signálov. Aby táto komunikácia bola pre koňa prospešná, mal by sa naučiť človeku, ktorý dáva signály, aj podriaďovať. Aby mohol dať do služieb človeka svoje schopnosti v plnej miere, nesmie byť v strese, teda musí sa naučiť, že človek pre neho neznamená nebezpečenstvo. Slovami Evy Zurek je treba, aby sa kôň naučil, že človek je jeho bezpečný užívateľ. Aby komunikácia človeka a koňa bola čo najjednoduchšia a učenie čo najmenej traumatizujúce, musia byť tieto signály pre koňa zrozumiteľné. (Viď príklad reakcie koňa na polovičnú zádrž v článku o koncentrickej dynamike).

Zrozumiteľnosť však musí byť obojstranná.

Keď sa vo výbehu proti vám kôň rozbehne a pred vami sa postaví na zadné, dáva vám najavo svoju aktivitu, nadradenosť alebo výzvu ku hre. Keď ho vzápätí pretiahnete bičom, dávate mu jasne najavo, že je vám jeho aktivita nepríjemná, že jeho nadradenosť neakceptujete a že sa s ním nemienite hrať jeho spôsobom. V komunikácii nenastal žiadny skrat.

V tejto súvislosti je dôležité tzv. „čítanie koňa" aby ste mohli vystihnúť, čo práve chce robiť, čo je pre neho príjemné a čo mu je proti srsti. Znamená to porozumenie jeho reakciám. Porozumieť jeho reči tela, jeho jazyku. Jeden a ten istý pohybový vzorec môže mať rôzne príčiny. Treba ho preto vidieť v komplexe celého správania sa koňa2. Mnoho sa dá naučiť z knižiek, ale dokonale „čítať koňa" sa učí teoreticky podkutý človek s otvorenou mysľou celý svoj jazdecko-koniarsky život, a možno sa to aj naučí.

Keď sa začne kôň ohrýzať na bruchu, môže to znamenať, že má nejaké parazity, alebo že má koliku, alebo že je nervózny a netrpezlivý. Vždy to treba vykladať spolu s postavením uší, celkovým výrazom a situáciou. Keď kôň v bežnej práci začne byť nervózny, stuhne, prestane poslúchať na dovtedy naučené podnety, kladie odpor, znamená to, že vám buď nerozumie (nie sú dobre vypracované alebo upevnené podmienené reflexy), že sa niečoho bojí, že nie je dostatočne telesne pripravený na požadované cvičenie (nemá vypracované svalstvo, koordináciu pohybov), alebo že je chorý (bolesti chrbta, končatín a pod). Preto vždy treba najprv vylúčiť možnú poruchu zdravia, a ak takú nezistíte, treba sa vo výcviku vrátiť o krok späť na úroveň, ktorá fungovala v pohode.

Neposlušnosť a vzdorovitosť sú pojmy, ktoré antropomorfizujú3 správanie koňa a dávajú mu pečať schválnosti, ktorej kôň v tejto podobe nie je schopný. Preto ich nerád počujem a nerád používam. Vždy za nimi treba hľadať ich príčinu, ktorá až pričasto spočíva v trénerovi alebo poruche zdravia koňa.

Opakovane budú spomínané slová ako dôvera a rešpekt. Mám pocit, že sa v konskej literatúre, ktorá sa zaoberá natural horsemanshipom zneužívajú. Podobne aj pri rôznych rýchlokurzoch sa skloňujú tieto pojmy vo všetkých pádoch a dosť často sa im dáva neprimeraná náplň. Ide o dva stavy mysle koňa, ktoré majú byť vyvážené. O dôvere som už hovoril a budem v ďalšom texte hovoriť podrobnejšie a častejšie. Dôvera má niekoľko stupňov:

  • Prvý stupeň je, že zviera človeka nepovažuje za nepriateľa.
  • Druhý znamená poznanie zvieraťa, že môže z prítomnosti človeka profitovať a
  • tretí, že môže u neho v prípade nebezpečia hľadať útočisko.

Špecifickým prejavom dôvery u koní je dôvera v pomôcky. U zvieraťa, ktoré bolo stáročia selektované k tomu, aby nemalo stabilného majiteľa (kone sa kupovali, predávali, požičiavali, u vojska sa menili jazdci, niektoré záprahy patrili obci, dali sa prenajímať a pod.), bolo mimoriadne dôležité vyselektovať práve túto vlastnosť. Pokiaľ sa s koňom zaobchádza štandardne, tak by mal štandardne reagovať, teda dôverovať pomôcke bez ohľadu na to, kto ju podáva.

čuchový mostZosnulý nestor slovenskej drezúry, pán radca Šulgan4 išiel na relatívne plachom koni cez Bratislavu v najväčšej frekvencii a na otázku, či sa nebojí, že jeho kôň sa môže splašiť, odpovedal: „Ako sa môže splašiť, keď je na pomôckach?"

Slovo rešpekt používam menej, lebo jeho abúzus5 je zrejmý. Vo výkladovom slovníku sa uvádza niekoľko významov: 1) cítiť, alebo prejavovať úctu a vážnosť, 2) vyhýbať sa zneucteniu, či poškodeniu 3) zamerať sa na niečo; 4) ochota preukázať ocenenie. Najčastejšie sa však chápe ako niečo, čím sa násilím vynúti úcta. Často pojem „zrešpektovanie" znamená jednoduché potrestanie alebo zbitie koňa. Skôr je pochopiteľný pojem nerešpekt. Keď ma kôň nerešpektuje, strčí do mňa, prejde cezomňa. To, že ma neposlúchne, môže mať mnoho príčin, a vôbec to nemusí spôsobovať nedostatok rešpektu. To, že kôň ustúpi tlaku, nie je z môjho hľadiska žiadny rešpekt. Je to obyčajný nepodmienený reflex. Tiež nerešpektujem žehličku, od ktorej odtrhnem ruku, keď sa popálim. Moja miecha má naprogramované, že to tak má ruka urobiť. To, že si to potom uvedomím, je z tohoto hľadiska druhotné. Základný význam tohto slova je psychologický a preto pre komunikáciu s koňom nevhodný. Z tých istých príčin mi nie je sympatický ani pojem trest, ktorý je síce všeobecne pochopiteľný, ale anticipuje pojem previnenia, či viny, ktoré kone nemajú. (Viď článok o odmenách a trestoch.) Rarey sa s tým vysporadúva svojím spôsobom (aj slovníkom) charakteristickým pre druhú polovicu 19. storočia:

Ak zviera, s ktorým pracujete, vyzerá, že má skôr tvrdohlavú či zanovitú povahu, ako divokú, ak si dáva dozadu uši, keď k nemu pristupujete, alebo sa otáča, aby vás koplo, ak nevenuje človeku pozornosť či nemá z neho rešpekt ako by mal mať, nebudete môcť s ním zaobchádzať rýchlo a ľahko; tak môže pomôcť niekoľko ostrých rán bičom po nohách, pekne tesne pri tele. To jednak dobre a ostro pleskne a okrem toho ostrý švih, rana po nohách pôsobí viacej ako dve alebo tri po chrbte. Nebite ho však veľa, práve len toľko aby sa zľakol, pretože bičom ho nechcete odplašiť ani poraniť, nechcete mu ublížiť, chcete iba z neho vyhnať tú zlú povahu. Keď to však už robíte, robte to rýchle, ostro a s veľkým množstvom ohňa, ale vždy bez zlosti. Ak to chcete docieliť, musíte to urobiť na jeden raz. Nikdy nesmiete ísť s koňom do otvoreného konfliktu a bičovať ho, kým nezošalie a nezačne s vami bojovať. To ste sa ho radšej nemali dotýkať a začínať túto prácu, lebo u koňa vypestujete namiesto rešpektu pocity hnevu, rozhorčenia, nenávisti a zlej vôle. To ho neurobí dobrým, ale poškodí ho. Koňa môžete udrieť, nesmiete ho však biť tak, aby sa stal zúrivý, lebo strach a zlosť u koňa nikdy neexistujú spolu. Akonáhle vidíte, že kôň je prekvapený, že vám venuje pozornosť a že sa zľakol, zistíte, že sa prestal zlostiť. Akonáhle ste dosiahli popísaný výraz tak, že kôň ostane prekvapene stáť a venuje vám pozornosť, ihneď k nemu pristúpte a pohlaďte ho. Je to lepšie ako keby ste ho ďalej bili. Tak vzbudíte dve kontrolujúce vášne jeho prirodzenosti, lásku a rešpekt; pri ktorých útočnosť nemá miesto. Tak vás bude milovať, ale súčasne vás bude rešpektovať. Akonáhle zistí, čo od neho chcete, tak bude veľmi rýchlo poslúchať.

priestoryPodobne ako človek, aj kôň má mimo svojho tela, okolo neho, isté priestory7. Dá sa rozlíšiť niekoľko týchto priestorov, ktoré majú podobu akýchsi sústredných bublín. Priestor, ktorý je úplne mimo pozornosti koňa je cudzí priestor. Keď je kôň vo výbehu, je to obyčajne priestor za ohradou. Ten kôň veľmi nevníma, pokiaľ sa tam nedeje niečo mimoriadne. Potom nasleduje tzv. spoločenský priestor – v ňom sú všetci jedinci stáda a v ňom vzájomne komunikujú. Na komunikáciu v tomto priestore používajú signály optické a zvukové. Tu sa už dejú veci. Stačí, aby bol vpustený nový člen stáda a ihneď všetci o tom vedia a medzi sebou sa o tom bavia. Teda ide o sociálny priestor s audiovizuálnou komunikáciou. Keď vojdete do výbehu, stávate sa účastníkom tohto spoločenského priestoru, a pôsobíte na všetkých jedincov, aj keď sa zdá, že vás vôbec nevnímajú. V nej sa potom nachádzajú bubliny, v ktorých sú dva a viac koní a predstavujú interindividuálne priestory, nazývané tiež virtuálne premietnuté priestory, v ktorých komunikujú nielen pomocou optických, akustických, ale už aj čuchových komunikačných kanálov. Nuž a v tejto interindividuálnej zóne má každý kôň svoju intímnu zónu, ktorej sa v literatúre tiež hovorí virtuálny dynamický priestor, ktorý predstavuje hmatový priestor. Dotyk koňa predstavuje narušenie jeho intímnej zóny. Tá je 15-25cm okolo jeho tela. Za normálnych okolností pri narušení tejto zóny nasleduje útek alebo útok. Bránou do intímnej zóny koňa je tzv. čuchový most. Vzájomným očuchaním sa kone zblížia a môžu sa potom vzájomne dotýkať.

Aby sme vedeli s koňom komunikovať, treba niečo vedieť ešte o tzv. taktilných (kontaktných) komunikačných zónach na koni. Teda nie o tých priestoroch, o ktorých sme hovorili o odstavec vyššie, ktoré platia v komunikácii stáda, ale o zónach priamo na koni. Tieto zóny je však treba detailne poznať, lebo sú základom pre prvotnú komunikáciu s koňom. Rozlišujú sa iba pre potreby nácviku ustupovania na dotyk a fungujú až potom, ako sa kôň naučil netlačiť sa proti tlaku. V neskorších fázach výcviku v zmysle koncentrickej dynamiky sa hranice medzi týmito zónami stierajú a zbližujú sa k sebe, aby sa dostali v konečnom dôsledku pod zadok jazdca.

  • taktilné zónyI. zóna je pred nosom koňa. Keď na ňu pôsobíte, kôň buď zastane, alebo začne cúvať.
  • II. zóna predstavuje časť tela koňa od nosa po kohútik. Končí tam, kde býva upnutý podbrušník. Keď na ňu pôsobíte, kôň ustupuje predkom – odchádza od vás, alebo robí obrat okolo zadku.
  • III. zóna je časť od kohútika po bedrá. Keď pôsobíte na ňu, kôň ustupuje bokom (side pass).
  • IV. zóna je zadok – pôsobením na zadok kôň zadkom ustúpi a ku vám sa natočí hlavou, teda keď je pri práci zo zeme v pohybe na kruhu, prichádza ku vám a keď stojí, robí obrat okolo predku.
  • V. zóna je za chvostom koňa a slúži na vzbudenie pohybu dopredu.

Na tieto zóny možno pôsobiť z rôznych priestorov v zmysle vyššie uvedeného. Tak keď na zónu jedna budete pôsobiť z oblasti interindividuálneho priestoru audiovizuálne odstrašujúcim spôsobom, kôň sa otočí, a vzdiali sa do sociálneho, alebo cudzieho priestoru. Ak však budete pôsobiť na zónu jedna stojaceho koňa z intímnej vzdialenosti, kôň začne cúvať. Práca zo zeme predstavuje vlastne akýsi jazykový kurz. Učíte koníka svojej reči tela. Ak ste chytrí, tak sa trochu reči tela cvičenej remonty od nej naučíte aj vy. Nuž a takým spôsobom sa po nejakom čase celkom dobre dohovoríte. V konečnom dôsledku sa v dôsledku učenia tieto popísané zóny neustále približujú do stredu tela koňa, pod zadok jazdca. Teda nejde o žiadnu univerzálnu reč equus, o ktorej píše s toľkou zanietenosťou Monty Roberts. Austrálska etologička (Cat Henshal8) preukázala, že robertsovské napojenie a nasledovanie sa dá docieliť aj s autíčkom na diaľkové ovládanie. Tým preukázala aj to, že ide o obyčajné učenie pokusom a omylom.

Pred vlastným obsadnutím žriebäťa ide vlastne o akúsi výchovu, ktorej cieľom je redukovať u koníka plachosť, klaustrofobickosť a panické reagovanie. Inými slovami treba ho habituovať a desenzibilizovať na väčšinu civilizačných podnetov. Technicky to bude popísané v iných článkoch.

Pri práci zo zeme pred vlastným obsadnutím pôjde najprv o habituáciu na prostredie a dotyky po celom tele. Aby vás kôň rešpektoval, musí vás najprv akceptovať. To sa stane vtedy, keď znesie váš dotyk na každom mieste svojho tela. Potom budete koňa podmieňovať na to, aby sa netlačil proti tlaku, ale aby na ľahké zatlačenie ustúpil tou časťou tela, na ktorú tlak pôsobí. To budú vaše prvé cvičenia ľudsko-konskej konverzácie.

V budúcom článku si preberieme tucet hlavných zásad pri práci s mladým koníkom a úvod do teórie učenia.

1 In Záliš N.: O jazdeckém umění. Jezdectví 8/2008 str. 46

2 Viď Duruttya M: Velká etologie koní, str. 288-295

3 Poľudšťujú

4 Štábny kapitán Emil Šugan (1903 – 19??) sa narodil v Nitre, absolvoval vojenskú akadémiu v Hraniciach (1923-1925), potom vyšší jazdecký kurz v Pardubiciach a pôsobil ako vedúci výcviku v Hostouni. 14 rokov pracoval v topoľčianskom žrebčíne, z toho 3 roky ako riaditeľ. Pôsobil aj v zahraničí, v Lipici založil vysokú školu, ktorá pretrváva dodnes. Dlhé roky pôsobil ako tréner v t.j.Žižka Jazdec v Bratislave. Patril, a asi aj patrí k historickej trénerskej špičke na Slovensku.

5 zneužívanie

6 webster´s II., The Riverside Publishing Company, 1991.

7 Barrey J-C: The Horse and its Spaces, Scientific Journal of Therapeutic Riding, RDI, Federation of Riding for the Disabled International, 1998; Darques D, and Bailly L.: As the Specific of Horse Favor for Human Being the Reaprobation of the Individual Body.Seminar Proceedings, 1st Christmas Slovak Seminar on the Therapeutic Horse Back Riding, Číž 10.-13.12.1998

8 http://www.brisbanetimes.com.au/animals; Science takes on the man who listens to horses

GALERIE
PODOBNÉ ČLÁNKY

Ginny’s Destiny pod Harrym Cobdenem ovládl December Gold Cup

Slavné závodiště v Cheltenhamu, které je považováno za Mekku překážkových dostihů, hostilo o víkendu tra...

Fenomenální Romantic Warrior přepsal v Hong Kongu dějiny: Počtvrté v řadě ovládl nejbohatší dostih mítinku

Hongkongský národní poklad, hnědák irského chovu Romantic Warrior, potvrdil status jednoho z nejlepších koní...

Zůstaňte v kontaktu
info@equichannel.cz
Sledujte nás na
Důležité odkazy
Copyright 1997 - 2025 by EQUICHANNEL.cz
Webové stránky od 200solutions

Zapomenuté heslo

Přihlásit se