Základy v sedle: Vykročenie, zastavenie, cúvanie

18. 11. 2013 Karol Holly Autor fotek: archiv autora, Dominika Švehlová

Dnes se v našem seriálu Dr. Karola Hollého konečně dostáváme k tomu, jak s mladým koněm pod sedlem řádně vykročit rovně dopředu, jak ho rovně zastavit a jak s ním couvat. Vše vychází z toho, co se už při práci ze země a při dosavadním ježdění naučil.

Vykročenie

Motto:
John Barnes, podkováč, ktorý nevedel ani čítať ani písať, mi hovorieval: ..."kôň musí ísť za každých okolností dopredu. Keď kôň urobí, čo od neho požaduješ, nechaj ho tak!" ...
Chris Irwin

Nuž, je najvyšší čas, aby koník pochopil, že na plynulé zatlačenie oboch holení má vykročiť dopredu.

Keď kôň vie pod vami chodiť na pomôcky priamej oťaže na niektorú stranu, treba ho naučiť, aby vedel vykročiť priamo. Kôň vie, že na tlak pravej holene vykročí doľava a na tlak ľavej holene vykročí doprava1. Keď začnete plynulo stískať obe holene, obyčajne veľmi rýchlo koník pochopí, že má vykročiť rovno.

  • Posaďte sa kľudne a rovno,
  • pevnite si sed,
  • pozrite sa dopredu, tam, kam chcete, aby koník šiel,
  • vystrite tým smerom obe ruky („otvorte mu dvere" - v skutočnosti prestanete pôsobiť na zónu 1),
  • začnite ho stískať oboma nohami a
  • postrčte ho zadkom, ako keby ste sa chceli sediac na stolčeku posunúť dopredu bez opory nôh.

Neokopávajte! Nenaťukávajte! Začnite od nuly a zvyšujte tlak. Môžete použiť hlasovú pomôcku, na ktorú bol zvyknutý z laterálneho lonžovania. Akonáhle vykročí, okamžite prestaňte tlačiť nohami, ruky si dajte späť, uvoľnite sa v krížoch a nechajte ho kráčať. Ak by spontánne zastavoval, znovu ho stisnite oboma nohami a akonáhle sa pohne, prestaňte tlačiť.

V tejto fáze ho znovu zastavíte kontrolujúcou oťažou. Pohyb rukami dopredu, ktorý prívrženci NHS nazývajú otvorenými dverami, žiadne dvere neotvára. Zasa je to iba užitočný signál, ktorý spôsobí istý pohyb zadku jazdca v sedle a ten sa v budúcnosti stane signálom pre vykročenie. Okrem toho vo westernovom jazdení pohyb rukou dopredu spôsobí pohyb páky v hube koňa, ktorý slúži ako návestie pre ďalšiu pomôcku, v prípade vykročenia pre sedovú. Je to akýsi pandant polovičnej zádrže v klasickom jazdení. Holene umiestňujte v poháňajúcej polohe na podbrušníku a silu dávkujte od nuly, najlepšie trochu dopredu.

Ak kôň nevykročí ani na zvyšujúci sa tlak a hlasovú pomôcku (čo je síce po predošlej príprave málo pravdepodobné), použite buď zbytok povrazu alebo bičík na zónu 5 - na zadok koňa. Akonáhle vykročí, tak povoľte holene.

Musíte dávať pritom pozor. Niektorý čerstvo obsadnutý koník zoberie zovretie holeňami ako obmedzenie a bude sa ho chcieť zbaviť v lepšom prípade tým, že stuhne, v horšom tým, že začne vyhadzovať. Ak má koník k tomuto sklon (v prvom rade sa nenechajte zhodiť a ak sa mu to podarí, hneď znovu nasadnite, aby sa mu to neupevnilo), musíte temer ihneď potom, ako ste začali holeňami pôsobiť „od nuly", teda po ľahkom stisnutí holeňami, čo najskôr použiť bičík na zóne 5 a akonáhle sa koník pohne, hneď holene povoliť. Teda bič na zadku použiť prv, ako vyhodnotí zovretie holeňami ako útok a prv, ako sa začne brániť.

Stisk by však mal byť natoľko silný, aby ho kôň vnímal, aby to nebol podprahový podnet. Biču na zóne 5 totiž koník po predošlých skúsenostiach dobre rozumie. Podnet na zóne 5 znamená pre neho vykročenie, nenastane žiadny informačný skrat. Jednoducho mu treba vysvetliť, čo od neho chcete, lebo zatiaľ nevie reagovať správne na holene a dobre nadávkovaná a umiestnená pomôcka na zóne 5, zozadu na zadok, tesne po pôsobení holene, to vysvetlí jednoznačne a jednočinne. Správne nadávkovanie zdôrazňujem preto, lebo poriadna a silná šupa bičom či koncom povrazu citlivého koníka natoľko môže rozrušiť, že sa nepodmienený podnet stane nadhraničným a reflex sa nevyvinie, alebo kôň vyhodí, čo tiež nechcete. Slabé šolíchanie po zadku - ktoré je nota bene vidieť častejšie ako neprimerane silný úder - zasa je podnetom podhraničným - ktorý nedosiahne informačný prah dráždivosti a takisto sa reflex nespustí. Intenzitu týchto podnetov ste si mali a mohli odskúšať pri práci zo zeme (okrem iného vlastne na to slúži) a tu by už problém nastať nemal.

Nedá sa dosť zdôrazniť - a preto to opakujem - okamžité povolenie holení po vykročení. To je oveľa dôležitejšie ako podnet, na ktorý sa kôň pohne.

Niekedy klasickí tréneri učia najprv koňa zo zeme vykročiť na pôsobenie biča (tušírky) za podbrušníkom, teda tam, kde bude v budúcnosti fungovať holeň. Aj to je cesta. Táto, ktorú vám predkladám je však pre mladého koňa pochopiteľnejšia.

Zastavenie

Veľmi dôležitý cvik, ktorý budete precizovať celé obsadanie aj základný výcvik.

Tomuto cviku musí predchádzať nácvik zastavenia na hlasovú pomôcku pri vodení koňa na ruke a pri lonžovaní. Sám Parelli nemá rád hlasové pomôcky. Ja ich však preferujem preto, lebo mám s nimi dobré skúsenosti. Hlasové pomôcky sú veľmi účinné najmä na začiatku výcviku.

Teda keď koník stopercentne zastane na povel „Stoj!", alebo „Hou!", alebo aký si zvolíte (musí však byť stále ten istý) na lonži, vie zacúvať na vlnenie povrazu (pôsobenie na zónu 1), tak potom

  • sediac rovno v sedle, ho nasmerujete kolmo na stenu ohrady a tesne predtým, ako by na ňu narazil,
  • prestanete jazdiť,
  • ľahko sa vzopriete v strmeňoch (veľmi jemný predklon s oporou v strmeňoch, tzv. odľahčenie sedu2),
  • zavelíte „Stoj!" (alebo použijete inú hlasovú pomôcku, na ktorú ste koňa dobre naučili zo zeme),
  • výrazne sa zakloníte s výrazným dosadnutím do sedla (preto bolo to vzopretie sa v strmeňoch - „odľahčenie") a
  • zavlníte vodiacim povrazom, ako ste robili pri cúvaní. Zavlnenie povrazom oživí nánosník, ktorý klepne párkrát na zónu jedna, ako to bolo pri cúvaní zo zeme.
  • Ak koník nezastane, tak pôsobíte na zónu jedna silnejšie - tak, že zatiahnete obe oťaže.

zastavení proti stěněPresne v tomto poradí je to treba robiť (hlas, dosadnutie so záklonom, zavlnenie povrazom). Tento cvik sa ľahšie robí pri vedení dvomi oťažami, ale dá sa aj jednou. To zavlnenie sa robí tak, že voľne prevesený povraz upevnený na ohlávke rozvlníte pohybom zápästia, ktorý sa dá popísať ako vertikálny pohyb malíčkom hore a dolu. Keď máte dve oťaže, tak jeden kmit urobíte pravou rukou a druhý ľavou. Pokiaľ koník nezastane, zastaví ho stena.

Ak necvičíte proti stene, použijete striedavú zádrž obomi oťažami. Jej silu dávkujete podľa reakcie koňa. Nesmie to vyzerať ako preťahovanie nánosníka po nose zo strany na stranu tak, že striedavo priťahujete a uvoľňujete oťaže. Podľa rytmu krokov najprv nepovolíte napr. pravú oťaž, potom pritiahnete ľavú, ale pravú už nepovolíte. Potom pritiahnete znovu pravú, bez toho, aby ste ľavú povolili. Teda skracujete postupne obe oťaže.

Akonáhle kôň zastane, zahodíte obe oťaže a uvoľníte sa v sedle. Chvíľu koňa necháte pokojne stáť. Urobíte obrat okolo zadku, resp. pomocou priamej oťaže sa otočíte do protismeru, vykročíte proti opačnej stene a celý cvik môžete zopakovať.

Keď to v tomto poradí niekoľkokrát zopakujete, tak koník zastane na povel „Stoj!" a zaklonenie s dosadnutím do sedla. Zavlnenie povrazom začnete neskôr nahradzovať ľahkými zádržami. Potom kôň bude vedieť zastaviť už na samotný fakt, že prestanete jazdiť, ale bude vedieť zastať aj na ľahké zadržujúce pôsobenie na zónu jedna.

To je iba čiastkový cieľ, ale veľmi potrebný pre budúci vývoj vášho koňa. Cieľom však má byť koník, ktorý zastane bez toho, aby ste na jeho hlavu akokoľvek pôsobili.

Potom koníka postupne zastavujete stále viacej pred stenou, na ktorú ste ho smerovali na začiatku. Teda zastavujete vo väčšej vzdialenosti od nej. Dáte povel 3-4 m pred stenou a ak kôň nezastane, klepnete ho párkrát ohlávkou po nose tak, že striedavo pravou a ľavou rukou - zápästím - skrátite a ihneď čiastočne povolíte oťaž. Ak ani tak nezastane, tak skrátite obe oťaže, pričom striedavo skracujete raz jednu raz druhú a povolíte, až keď kôň zastane. Pri tomto poslednom manévri postupujete tak, ako bolo popísané vyššie, že skrátenú oťaž nepovolíte, ale zapôsobíte druhou, ktorú skrátite, ale tiež ju nepovolíte, a nasleduje znovu opačná a tak vlastne skracujete postupne obe.

Zasa pri opakovaní sa snažíte, v zmysle koncentrickej dynamiky, o vypustenie vyššieho stupňa nátlaku aby stačil nižší.

Neskôr budete zaraďovať do svojho tréningového repertoáru zastavovanie z klusu proti stene. Zistíte zasa to, čo ste videli pri iných príležitostiach, že aj keď koník fungoval perfektne na ruke a okamžite zastavil na hlasovú pomôcku, keď to vedel už aj zo sedla v kroku, v kluse vám to zasa neurobí. Je to pre neho niečo nové. Jedno je však isté, že si to dá oveľa rýchlejšie dohromady, ako keby ste predošlé kroky, či podkroky k zastaveniu nemali nacvičené. Vždy pred povelom „Stoj!" sa ľahko predkloníte so vzopretím v strmeňoch, aby nasledujúce dosadnutie kôň dobre pocítil. Neskôr predklon vynechávate a ostane iba to vzopretie sa v strmeňoch, čo budete neskôr pri zastavovaní z cvalu spájať aj s holeňami.

Zastavovanie z cvalu je však v tejto fáze absolútne nevhodný cvik a ten sa môže začať učiť kôň, až keď má na to vhodný vek, trénovanosť a už má za sebou cválanie v tzv. „štvorlístkovom vzore" .

V tejto fáze už môžete zaraďovať do práce nielen vychádzky v kroku na ruke a vychádzky v kroku, ktoré ste doposiaľ robili, ale po známych cestičkách robíte aj vychádzky v sedle v kroku aj v kluse. Precvičujete si zastavovanie, vykračovanie, občasným obratom si spestríte prácu ale hlavne habituujete koníka na rušivé vplyvy.

Cúvanie

couváníMajstri klasickéhé jazdenia sa veľmi báli cúvania. Báli sa toho, že im kôň nepôjde dopredu. Nuž ani sa tým koňom nečudujem. Boli totiž od prvého dňa prijazďovania uzdené ostrým pákovým zubadlom, v kombinácii so stihlom, teda plnou uzdou a ako zo zeme, tak aj zo sedla bola prvá vec, ktorú ich učili, štelovanie hlavy do žiadúceho postavenia pomocou plnej huby železa. Nás takéto obavy mátať nemusia, lebo kôň nemá v hube nič, dopredu ide rád a povrazová ohlávka nevie pôsobiť tak bolestivo na zónu jedna ako plná uzda používaná v 19. storočí.

Keď kôň vie dobre cúvať na vlnenie povrazu zo zeme, nebudete mať problémy ani zo sedla. Pripravíte si oťaže tak, že oba konce vodiaceho povrazu upnete na povrazovú ohlávku.

  • Kôň stojí a vy na ňom sedíte v rovnováhe.
  • Zaveľte známy povel „Cúvaj!" (alebo iný, na ktorý ste ho pri práci zo zeme napodmieňovali).
  • Zodvihnite oťaže - zaktivujte ich,
  • ľahko sa predkloňte bez vzopretia sa v strmeňoch (budúci diferenciálny podnet),
  • priložte obe holene a
  • začnite ich postupne stláčať.

Holene je dobre dať hodne dopredu, aby ste sa trochu priblížili zóne 1. Kôň už tento signál pozná. Chce ísť dopredu, ale vy povolíte holene a zavlníte oťažami (poklepete ho po nose), alebo ich, ak to situácia vyžaduje, potiahnete dozadu (prechodný diferenciálny podnet pôsobiaci na zónu 1.). Teda nepustíte ho dopredu.

Ak bol dobre pripravený zo zeme, aspoň naznačí cúvanie. V tom okamihu prestávate s pôsobením (t.j. normálne si sadnete, zahodíte oťaže a dáte holene od koňa preč).

Pri ďalšom opakovaní vyžadujete jeden celý krok a po tom ako ho kôň urobí, odmeníte ho tým, že prestanete na neho pôsobiť a normálne si sadnete. Pri vyžadovaní prvých krokov musíte byť asertívny, teda neprestať s pôsobením na zónu jedna, kým ten krok neurobí. Po chvíli to opakujete a vyžadujete stále viac a viac a postupne stále na slabšie a slabšie pomôcky. Nežiadate v jednom cvičení veľa cúvania.

Niekedy sa stane, že kôň nevyhodnotí správne poháňajúcu holeň ku cúvaniu. Vtedy je lepšie začať iba pôsobením na zónu 1. Začnite veľmi jemne poklepávať koňa po nose, ako keď ste robili cúvanie zo zeme na vlnenie povrazom. Ak na to nezareaguje, tak skúste od nuly zvyšovať tlak na zónu jedna, t.j. priťahovať rovnomerne obe oťaže a prípadne zopakujte povel. Akonáhle kôň urobí prvý krok, pri naznačení pohybu sa prestane s pôsobením na zónu jedna a dajú sa holene. Akonáhle sa pripravuje na druhý krok, trochu sa zasa pôsobí oťažami. Takto pulzne sa striedajú ruka s nohou pri každom kroku a kôň si urobí v hlave jasno, že predklon a stisk holeňami = cúvanie.

Je to pre koňa ťažký cvik, potrebuje ho najprv pochopiť a potom si potrebuje vypracovať preň svalstvo. Keď pochopil, o čo ide,

  • ako prvé zoslabujete a nakoniec vypúšťate pôsobenie oťažou.
  • Potom redukujete predklon na ľahké odľahčenie sedacích kostí.
  • Nakoniec by mal kôň cúvať na pôsobenie holení umiestnených viacej vpredu, spojených s miernym presunutím hmotnosti dopredu.

Spočiatku nie je podstatné, či kôň ide rovno, alebo krivo dozadu. Akonáhle však pochopil pokyn na cúvanie, dbáte, aby cúval rovno dozadu. Máte nato holene a povrazovú ohlávku. Tými vždy korigujete jeho nesprávne postavenie trupu. Prakticky to vyzerá tak, že keď vám koník cúva tak, že mu zadok uteká doprava, pôsobíte pravou holeňou za podbrušníkom a keď to nepomáha, ľahko mu natočíte hlavu na tú istú stranu, teda doprava.

Môže sa vo výnimočných prípadoch stať, že koník po uvedených pomôckach nenacúva. Treba sa preto vrátiť späť vo výcviku a zabezpečiť, aby koník na ľahké potiahnutie za ohlávku a na hlasový povel bezproblémovo cúval na ruke. Potom mu to nebude zo sedla robiť ťažkosti. Najprv vynechávate pôsobenie holeňami a spájate iba predklon s pôsobením na zónu jedna.

Ak z nejakých dôvodov predsa na zhora popísaný postup nebude cúvať, použijete pomocníka, ktorý sa postaví pred koníka a potom, ako mu vy dáte povel a pomôcky na cúvanie, tento ho potlačí za nos, alebo zatlačí do hrudníka (v krajom prípade mu šliapne na kopyto). Akonáhle urobí koník krok dozadu, prestanete vyvíjať tlak holeňami aj povrazom na nos a pomocník prestane so svojimi pomocnými pomôckami. Po niekoľkých opakovaniach to bude fungovať.

V ďalšom je možné kombinovať zastavenie z kroku a neskôr aj z klusu, so zacúvaním. Je to užitočná kombinácia. Pripravuje koňa na to, aby zastavil - očakávajúc cúvanie - podsadený. Okrem toho diferenciálny podnet k cúvaniu - ľahký predklon, používate aj ako pomocný podnet pri zastavení. Keď koník ide napr. v kroku dopredu, tak predklon mu avizuje cúvanie. Keď nato prídu pomôcky na zastavenie, t.j. dosadnutie a pôsobenie na zónu jedna, tak ľahšie zastane. Keď potom prestanete pôsobiť, nebude ďalej cúvať. Naopak, ak zastane a vy budete chcieť pokračovať v smere dozadu, tak ostanete v predklone, resp. ho ešte spočiatku trochu zvýrazníte. Treba však varovať pred neustálym spájaním zastavenia s cúvaním. Ľahko sa vypestuje u koňa zlozvyk, že po zastavení začne sám, bez pokynu jazdca, cúvať. To nechcete a preto je to treba striedať v sériách. Niekoľkokrát zastaviť so zacúvaním, inokedy niekoľkokrát so státím.

Keď už kôň bude veľmi dobre vedieť, o čo kráča, bavte sa s ním tak, že budete „tancovať". Dva kroky dozadu - tri kroky dopredu, tri kroky do zadu, dva kroky dopredu. Dozadu: predklon - holene - nos. Dopredu: záklon - holene - ruky dopredu. Nakoniec to bude koník robiť bez toho, aby ste ho museli ťahať za hubu, a budú stačiť holene a predklon.

Od začiatku môžete koňovi sprístupňovať aj umiestnenie holení. Spočiatku to nebude rozlišovať, ale časom mu to uľahčí chápať vaše požiadavky. Nie žeby to bolo nevyhnutné. Určite to však zlepší vašu komunikáciu. Tiež si môžete to umiestnenie zvoliť sami a kôň si na to zvykne. Musí to však byť stále rovnaké miesto. V predkladaných textoch logika vecí hovorí pre nasledovné:

  • Pre vykročenie budete holene umiestňovať na podbrušníku a tlačiť ich zozadu dopredu.
  • Pre obrat okolo predku, zatiaľ čo najviac vzadu, neskôr cca 10 cm za podbrušníkom a tlačiť jednostrannú holeň do koňa kolmo.
  • Pre cúvanie obe holene pred podbrušníkom a sila bude pôsobiť spredu dozadu.
  • Pre obrat okolo zadku pred podbrušníkom z jednej strany a sila bude pôsobiť kolmo.

1 Veľmi dôležitý poznatok pre koňa, ktorý využijete pri nacválavaní na správnu nohu.

2 Preto takzvané, lebo keď sa opriete do strmeňov, alebo aj keď sa úplne v nich postavíte, tak ste nevyleteli do vzduchu a vaša hmotnosť stále zaťažuje chrbát koňa prostredníctvom sedla, na ktorom sú strmene pripnuté. Poukazujem na to preto, lebo táto povera o odľahčovaní chrbta je medzi jazdcami rozšírená. Iné je nerušenie koňa sedom.

Podobné články

Dnešním dílem se s vámi autor našeho seriálu MUDr. Karol Hollý loučí. Kdo postupoval podle jeho rad, bude mít pod svým sedlem spokojenou a spolehlivě…

Konečně v sedle mladého koně zvyšujeme tempo! Karol Hollý radí a podrobně popisuje, jak ho v klidu naučit pod jezdcem klusat i cválat - a jak…