Prvé sedlanie

23. 9. 2013 Karol Holly Autor fotek: archiv autora

Blížíme se postupně (což je důležité!) ke dni D, kdy si na svého mladého koně poprvé sedneme. Ještě dříve si však musí zvyknout na to, že na něm bude něco ležet, že ho bude něco svírat okolo hrudníku a že se mu bude něco na hřbetě pohybovat. Kdo nechce mít obsedání spojené s rodeem, jistě tyto fáze nepřeskočí.

Motto:
Často ľudia, ktorí sa ponáhľajú vravia, že nemajú čas robiť veci riadne a postupne. Zato však majú kopu času na to, aby stále znova a znova opakovali svoje chyby a tak stáli na mieste (Parelli).

Úvod

Tým, že jazdec nasadne na koňa, pribudne k hmotnosti koňa nejakých 15 - 20 %, podľa toho, aký je ťažký kôň a aký je ťažký jazdec. Napríklad pre 450 kg ťažkého koňa predstavuje 70 kg vážiaci jazdec zvýšenie jeho hmotnosti o 15,5 %. Možno si to prestaviť asi tak, že si 70 kg ťažkému mužovi sadne na plecia 11 kg ťažké dieťa. Je úplne jasné, že pokiaľ onen muž bude 18 ročný študent konzervatória, ktorý od svojho nástroja nevylezie, ako je rok dlhý, tak bude mať s udržaním nepokojného dieťaťa na chrbte trochu problémy. Pokiaľ ho však bude nosiť denne, tak si zvykne. Pokiaľ onen muž bude 25ročný zdravý športovec, tak to decko na chrbte môže robiť, čo chce, a z rovnováhy ho nevynesie. Pokiaľ bude patrične trénovaný, tak s ním - aj keď sa bude metať - dokáže chodiť aj po povraze. Iná situácia nastane, keď onen 70 kg ťažký muž bude 80 ročný diabetik s polyneuropatiou. Pre takého bude každý pohyb dieťaťa na pleciach útok na jeho rovnováhu, ktorú bude iba veľmi ťažko udržiavať. On totiž tú svoju rovnováhu ledva udržiaval, aj keď nemal na pleciach nič.

Tieto polopatizmy tu nastoľujem z dvoch dôvodov:

  • 1. dôvod je ten, že mladý trojročný koník má k povrazolezcovi ďaleko a pripomína skôr cintľavého študentíka. Preto - najmä pokiaľ nebudeme predstavovať 20 % z jeho hmotnosti, ale podstatne viacej (obsadáme 350 kg ťažkého arábka a my máme svojich 98 kg - to je už necelých 30 %) musíme, najmä na začiatku obsadania, počítať s tým, že rovnováhu koníka môžeme dobre rozhodiť.
  • 2. dôvod - v ktorom si teba uvedomiť, že akonáhle sa z cintľavého žrebčeka stane atlét - je mu jedno, čo mu na chrbte budem robiť. Zmeny našej rovnováhy bude síce citlivo vnímať, ale z rovnováhy ho nevychýlia, ako to máme možnosť vidieť na voltížnych koňoch, či koňoch, na ktorých sa robí džigitovka. Zmeny našej rovnováhy bude vnímať ako signály, na ktoré bol naučený, a podľa toho, čo sa naučil, bude aj reagovať.

Väčšinu toho, o čom som písal v predošlých pokračovaniach seriálu, je možné robiť aj so žriebätkom ako hry, ktoré ho budú celkom baviť. Hry na povraze, vychádzky do prírody, vychádzky do rušivého prostredia, to všetko koník môže absolvovať viac - menej bez ohľadu na vek. Osobne však preferujem zásadu ponechať koňovi jeho detstvo a zbytočne ho nevychovávať aj pred obsadnutím, lebo v neskoršom riadnom výcviku to aj tak nepomôže. Požadovať od odstavčaťa iba to, čo je nevyhnutné pre ošetrovanie. Teda návyk na ohlávku, vodenie, kľud pri čistení, dvíhanie nôh. Vlastné obsadnutie je však niečo, kde treba počkať, kým koník bude fyzicky na to pripravený, lebo už bude musieť niesť vašu váhu (viď výčet hlavných zásad v článke Trochu teórie učenia).

seznamování koně se sedlemVek koňa pri obsadaní síce nie je najpodstatnejší, ale opakujem, ponechajte koníkovi jeho detstvo. Dospelý kôň odchovaný stádom je oveľa učenlivejší a psychicky odolnejší, ako žriebä vychovávané starostlivou rukou milujúceho majiteľa v maštali. Rané plemená možno síce obsadať prv, ale pre nás, čo s koňmi neobchodujeme, ani ich neobsadáme, aby behali dostihy trojročkov, či vyhrávali futurity, to nemá význam.

Istotne viete, že všetky kone, najmä tie dostihové, majú narodeniny 1. januára. Teda kôň, ktorý sa narodí 2. januára v r. 2009, práve tak ako kôň, ktorý sa narodil 25. decembra 2009, budú mať 1. januára 2010 jeden rok. Ročné budú až do 31. decembra 2010. To kalendárne pre toho prvého znamená, že bude mať temer dva roky, kým ten druhý sotva rok. Z hľadiska týchto špecifických konských počtov nebudete obsadať koníka prv, ako bude trojročný. Ak chcete mať zdravého a normálneho koňa, začnete s touto prácou najskôr na jeseň v roku, keď bude mať tri roky. Nemyslite na chladnokrvníky a plnokrvníky, s ktorými sa pracuje už ako s dvojročkami.

Nasadnutiu človeka na koňa prechádza

  • návyk koňa na postroj - sedlo, uzdičku,
  • návyk na zaťaženie pri nasadaní a sedení na koni.

Preto sa mu budem venovať v dvoch článkoch. V prvom zmienenej habituácii na postroj a v druhom sa budem venovať metodike nasadania.

Sedlanie

Motto:
Kôň potrebuje dôverovať svojmu jazdcovi natoľko, aby nebolo možné odlákať jeho pozornosť.
Dominique Barbier1

V tomto cvičení sa kôň má habituovať na uloženie sedla, pritiahnutie podbrušníka, dotyky prípadných zariadení sedla (poprsník, sedlové tašky, zádržný remeň, podchvostník, ...) na telo koňa.

Príprava na sedlanie

Habituácia na podsedlovku

Začínate znovu v malej ohrade. Tam položíte do jej stredu sedlovú podložku a sedlo. Nechajte koníka aby sa voľne pohyboval po ohrade. Pravdepodobne sa spriatelí za chvíľu s hromadou neznámych vecí sám. Keď pominie jeho ostražitosť, keď si podložku a sedlo očuchá a dotkne sa ich nosom, tak ste vyhrali a môžete pokračovať bez napojenia a laterálneho lonžovania.

seznamování koně se sedlemAk však jeho opatrnosť a strach prevýšia jeho zvedavosť, tak zopakujete napojenie podľa M. Robertsa. Keď koník za vami chodí okolo sedla bez toho, aby naň uprene hľadel a fŕkal, dáte mu povrazovú ohlávku, a zoberiete si ho na trojmetrový povraz. Laterálne ho lonžujete okolo sedla, ktoré je na zemi, a po chvíli cúvania, bočných chodov a iných obratov ho vmanipulujete do bezprostrednej blízkosti sedla a tam prestanete na neho pôsobiť, necháte mu chvíľu oddychu. Najlepšie dovtedy, kým sa neoblizne, alebo nezačne prežúvať, alebo ešte častejšie kým nezačne spontánne tú hromadu vecí očuchávať. Potom to ešte párkrát zopakujete. Koník rýchle príde na to, že miesto pri neznámej hromade čudne voňajúcich vecí je pre neho oázou kľudu a pokoja. Možno hneď na prvýkrát bude zvedavo očuchávať sedlovú deku a sedlo, ktoré je tam položené. Nechajte mu dosť času na to, aby sa s tou kopou vecí zoznámil a zbytočne ho nenaháňajte.

Keď vidíte, že je pri sedle rád (lebo tam nemusí robiť), tak ho necháte chvíľku stáť, opatrne vezmete sedlovú podložku (deku) a necháte mu ju poriadne očuchať. To u mimoriadne plachých koní môže trvať aj dlhšie. Trpezlivosť!

Keď sa takto s podsedlovkou oboznámi, pošúchate mu s ňou šiju, kohútik, chrbát, nohy. Najprv jemnučko, neskôr aj silnejšie. Pohybujete ňou rytmicky, za stáleho chlácholenia tak, ako ste to robili pri cvičení priateľstva. Obyčajne koník neprotestuje. Ak náhodou protestuje - t. j. plaší sa, fŕka, fučí, vyvaľuje oči a pod., položte podložku späť na sedlo a pokračujte v laterálnom lonžovaní s krátkymi oddychmi pri deke a celý postup opakujte. Je iba málo pravdepodobné, že to budete musieť opakovať.

seznamování koně se sedlemPotom mu ju položíte na chrbát a hneď ju aj dáte dolu. Toto robte z oboch strán a aj spredu. Keď to bude znášať bez problémov, môžete pokračovať tým, že budete podsedlovkou trochu mávať, prípadne ho ňou priateľsky plieskať, že ju necháte od hlavy a lebo očí padnúť na zem, že ju spustíte na zem popri zadných nohách a pod.

Potom mu ju môžete ponechávať na chrbte dlhšie. Položte mu podsedlovku na chrbát a prejdite sa s ním. Je pravdepodobné, že dečka spadne pri jeho pohybe. Keď sa zľakne, znovu opakujte „ošahávanie" dečkou. Sporadicky publikovaných výnimiek - ako napríklad, že kôň zaútočí na sedlo - sa pri dodržaní popisovanej postupnosti nemusíte báť. Toto sa stáva vtedy, keď z nejakých dôvodov chcete všetko zvládnuť za jedno dopoludnie.

Habituácia na tlak podbrušníka

Cvičíte najprv s koníkom cvičenie priateľstva, ohmatávate ho po celom tele, najmä na slabinách. Potom vezmete hrubší povraz (nie vodidlo) a ten cez neho rytmicky prehadzujete, kým si naň nezvykne.

Ďalším krokom je, že koníkovi prehodíte povraz cez chrbát, tesne za kohútikom, a koniec, ktorý visí na druhej strane dolu, si pretiahnete popod brucho do svojich rúk. Začnete rytmicky priťahovať a povoľovať oboma rukami. Robíte to dovtedy, kým koník prestane obranne reagovať.

Neskôr ťah povrazu zosilňujete a predlžujete čas, počas ktorého je kôň povrazom stiahnutý. Potom posuniete povraz na brucho a neskôr až k slabinám. Pokračujete vo výcviku až potom, keď si toto môžete dovoliť z oboch strán bez toho, aby kôň reagoval na stiahnutie hrudníka a brucha povrazom. Pri tomto cvičení musíte byť veľmi citlivý na prejavy koňovej úzkosti, aj adaptácie. Keď prechádzate na krajinu slabiny, musíte byť opatrný, lebo väčšina koní je na toto miesto citlivá. Je dobre rozložiť si toto cvičenie do niekoľkých dní, ale dá sa zvládnuť aj v jednom cvičení, pokiaľ do neho budete zaraďovať vhodné prestávky. Nakoniec môžete spraviť na povraze slučku a ňou ho na nejaký čas stiahnuť.

Takisto môžete použiť obrušník, ktorým ho stiahnete a chvíľu ho s ním budete lonžovať. Je veľmi pravdepodobné, že po uvedenej príprave s povrazom nebudú problémy. Nedá sa však vylúčiť, že po utiahnutí obrušníka a pri rýchlejšom pohybe - najmä v cvale - okolo okrúhlej ohrady začne temperamentnejší koník vyhadzovať v snahe zbaviť sa obmedzenia, ktoré obrušník predstavuje. Vtedy musíte vytrvať, kým s týmto neprestane.

Veľmi zriedkavo sa stáva, že kôň začne dokola tryskovať za neustáleho vyhadzovania, a vidíte, že začína byť unavený, vyčerpaný. Nesmiete dopustiť, aby si ublížil. Prestaňte vyvíjať na neho nátlak, nechajte ho kráčať, ale nedajte mu obrušník dolu. Utiahnite ho ešte o jednu - dve dierky a nechajte ho pokojne polhodinky stáť. Zatiaľ sa venujte inému koňovi, alebo si urobte prestávku. Potom znovu povoľte obrušník o jednu - dve dierky a začnite znovu. Pravdepodobne sa to po dvoch troch opakovaniach ustáli a kôň pochopí, že zbytočne plýtva energiou.

Niektorí odporúčajú na obrušník pripevniť poprsník, aby obrušník neskĺzol na slabiny. Keď ho dobre pritiahnete nemalo by sa to stať. V tejto fáze, keď už kôň stihnutie obrušníkom dobre znáša, môžete okrem poprsníka pripevniť na obrušník aj podchvostník a lonžovať ho s nimi. Podchvostník mladé kone znášajú ťažšie ako samotné stiahnutie. Zvyknú si však naň dosť rýchlo. Nemusíte to robiť, ale ušetríte si čas, keď budete raz možno musieť podchvostník naozaj použiť.

Vlastné sedlanie

Keď koník nereaguje na povraz okolo hrudníka a brucha, nechá si položiť deku na chrbát a nebude mu vadiť stiahnutie obrušníkom v sedlovej polohe, zoberiete sedlo a opakujete to isté so sedlom, ako ste robili s dekou.

Sedlo si dobre pripravte. Ak máte anglické sedlo, tak vytiahnite strmene do hornej polohy (alebo ich odstráňte) a podbrušník prehoďte cez posedlie. Ak máte westernové sedlo, zaveste vonkajší strmeň na hrušku a podbrušník tiež prehoďte cez posedlie. Je vhodné uviazať strmene v hornej polohe remienkom (saddle strings). Zbytočné prívesky na sedle (sedlové tašky) odstráňte.

seznamování koně se sedlemNecháte mu ovoňať sedlo spredu, zozadu i zospodu a opatrne mu ním šúchajte po krku a postupne položte jemne na chrbát a hneď zodvihnite. Koňa pri tom hlasom chlácholíte a keď sa pohne, použijete známy povel "Stoj!" (alebo "Hou!", podľa toho, na čo ste si ho naučili). Niekoľkokrát položte sedlo na koňa z oboch strán, potom ho dajte dolu, položte znovu na zem, koníka trochu pohybujte a tento postup opakujte, kým mu sedlo na chrbte prestane vadiť.

Veľmi odporúčam, aby ste koníka potom znovu niekoľkokrát polonžovali či ináč opohybovali s pritiahnutým obrušníkom. Neskôr môžete k obrušníku pripevniť aj poprsník a nakoniec podchvostník. Keď si koník zvykne na pohyb takto vystrojený, zredukujete pravdepodobnosť vyhadzovania v budúcnosti.

Ďalší stupeň je rozhodujúci. Položte na neho sedlovú deku, sedlo a pritiahnite podbrušník, aby sedlo neskĺzlo. Radšej trochu viacej ako menej, lebo ak by sa koník vyplašil a začal by pobiehať po ohrade, alebo nedajbože vyhadzovať, čo sa môže stať, by mohlo sedlo skĺznuť zo svojej štandardnej polohy na koňovu slabinu a to skončí nielen poškodením sedla, možno aj zdravia koňa, ale môžete začať všetko odznova. Pritiahnutia sa nemusíte báť. Koník je totiž z predchádzajúcej výchovy už naučený na stiahnutie tela povrazom a obrušníkom, takže ho pritiahnutie podbrušníka nevyvedie z miery. Napriek tomu sa snažte byť šikovný, aby si to koník nerozmyslel. Okrem toho ste začínali priťahovanie prerušovane, takže prvé stiahnutie - ktoré by malo byť aj posledným - by nemal vlastne zaregistrovať.

Ak by kôň pri týchto operáciách protestoval, vrátite sa k lonžovaniu okolo sedla a s obrušníkom. Väčšinou protestovať nebude. Pokiaľ ste koníka na to pripravovali, je dobre pripevniť ešte poprsník, ktorý zabráni skĺznutiu sedla na slabiny, v prípade že ste nepritiahli dostatočne podbrušník.

Keď má kôň sedlo na chrbte, tak máte tri možnosti:

  • Prvá je, že ho pustíte z vodidla a ponecháte v ohrade,
  • druhou je, že urobíte reprízu napojenia podľa M. Robertsa, alebo - ako
  • tretia možnosť - budete pokračovať v laterálnom lonžovaní.
  • Je to jedno. Mne osobne je najsympatickejší prvý variant a z hľadiska bezpečnosti je vhodný aj druhý. Tretí je dobrý pre skúsených. Spočiatku možno totiž koník párkrát vyhodí, aby sa zbavil tej nepríjemnej veci na svojom chrbte, a vtedy je lepšie nebyť pri ňom veľmi blízko. Keď však zistí, že to čudo tam na chrbte ostáva, veľmi rýchle sa s tým zmieri. Opakujem, že aby sa sedlo pri vyhadzovaní neposunulo alebo nepretočilo, je dobrý poprsník. Pokiaľ ste však postupovali pomaly, postupne a pokojne, nemal by koník vôbec vyhadzovať. Nemožno to však zaručiť ani najopatrnejším postupom.

    Keď kôň bez vyhadzovania rešpektuje vaše pokyny, ide okolo okrúhlej ohrady krokom, klusom aj cvalom, končíte. V ten deň nepokračujte ďalej. Odsedlajte ho a pustite do výbehu.

    Celú procedúru pár krát - niekoľko dní za sebou - zopakujte. Druhý deň ho znovu osedlajte, trochu pohybujte na kruhu alebo na lonži, odsedlajte, popracujte s ním bez sedla a znovu osedlajte. Tento proces tretí deň urobte aspoň 5x.

    Neskôr nezabudnite pripnúť strmene, aby sa habituoval aj na ich pohyb. Tiež v tejto fáze možno postupne pridávať aj obvyklé adnexá sedla, ako sú sedlové tašky, podchvostník, druhý podbrušník westernového sedla, rôzne podsedlové dečky u anglických sediel a pod. Dajte si načas. Pred tým, ako nasadnete, kôň musí byť intímne zžitý ako s procesom sedlania, tak aj so sedlom na svojom chrbte. Sú autori2, ktorí tvrdia, že toto treba urobiť behom piatich po sebe idúcich dní 250x, podobne ako nasadnutie. Nemyslím si to. 1. deň 2x; 2. deň 3x; 3. deň 5x - spolu 10x nasedlať, polonžovať a odsedlať pre väčšinu koní bohato stačí.

    Keď sa koník nechá dobre sedlať v okrúhlej ohrade, skúste ho osedlať už v maštali, v boxe, alebo stání. Niekoľkokrát za sebou ho zo sedlom laterálne lonžujte, vyberte sa s ním na ruke na prechádzku do terénu, môžete ho zo sedlom aj popásť. Keď je na to habituovaný, postupujete ďalej.

    Habituácia na pohyb sedla

    Cieľom tohto cvičenia je, aby dal kôň dolu hlavu, keď sa začne so sedlom manipulovať. Ide o to, že mu vlastne napodmieňujete uvoľnenie na pohyb sedla.

    Postup: Párkrát urobíte cvičenie s ukláňaním. Najprv mu pobúchajte rukou po prednej rázsoche a hneď potom mu zatlačíte na hlavu medzi ušami aby ju sklonil. Robíte to dovtedy, kým na pobúchanie na sedlo nedá dolu hlavu. Potom za sedlo pomykáte a znížite mu hlavu. Nakoniec pokývanie sedla za prednú rázsochu bude signálom pre koňa, aby dal dolu hlavu. Toto robte pri každom sedlaní.

    1 Cit. Záliš N.: Jezdectví 8/88, str. 46

    2 Richard Maxwell: Výcvik mladého koně, str. 118

    Podobné články

    Dnešním dílem se s vámi autor našeho seriálu MUDr. Karol Hollý loučí. Kdo postupoval podle jeho rad, bude mít pod svým sedlem spokojenou a spolehlivě…

    Konečně v sedle mladého koně zvyšujeme tempo! Karol Hollý radí a podrobně popisuje, jak ho v klidu naučit pod jezdcem klusat i cválat - a jak…