Fotodenník začínajúceho jazdca :-)

25. 6. 2008 Vladimír Mazúch Autor fotek: Vlado Mazúch

Počet fotografií: 22

Najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Aj keď toto bolo mongolskému potentátovi jasné už pred mnohými storočiami, väčšine súčasníkov dnes stačí pod zadkom pár koníkov vo vytunenom TDIčku. Ale nájdu sa ľudia, ktorých láka predstava výmeny tapacírungovanej autosedačky za konské sedlo, voľný pohyb v otvorenej krajine, vietor vo vekom značne preriedených vlasoch a podobné kecy z červenej knižnice. V svojich predstavách cválajú s vetrom o preteky po veľkých pláňach na vranom Hatatitlovi a z diaľky sa nápadne podobajú na Lexa Barkera. Poďme sa teda bližšie pozrieť, ako vyzerá naplnenie takýchto predstáv v praxi.

Pred rokom sme sa s priateľom dohodli, že z neho spravíme jazdca a po krátkom výcviku si bude užívať všetky hore uvedené benefity. Vtedy som mu zamlčal, že cesta k podobným výsledkom môže byť aj značne tŕnistá. Rok sme o tom len debatovali a ja som bol už presvedčený, že to dopadne rovnako ako mnoho našich plánov predtým, t.j. nijako. Ale túto jar dozrel čas na správnu „pánsku jazdu“ a padlo rozhodnutie – teraz, alebo nikdy! V marci je stanovený termín na 5-7.5.2008. Premýšľam, aký program naordinovať, aby sme sa aspoň priblížili k nejakým rozumným výsledkom. Koncom apríla dávam príspevok do diskusie na EQCH s prosbou o radu a dúfam, že niekto príde s niečím samospasiteľným, čo zaručene zafunguje (týmto ďakujem všetkým prispievajúcim). Keďže čas letí a je potrebné mať konečne nejaký plán (mi starí chlapi vždy musíme mať plán – náš vek vyžaduje životné istoty), robím veliteľské rozhodnutia:

• akcia bude v priestoroch profi stajne Farma Svätého Františka
• výcvik bude viesť jeden z miestnych inštruktorov
• moja úloha bude redukovaná na občasného kibica, šoféra, fotografa, po večeroch výčapníka
• tréning bude 3-fázový, vždy po hodine jazdy so začiatkom o 10:00, 14:00 a 17:00
• všetko ostatné sa bude riešiť vtedy, keď to život prinesie

Takže všetko je vymyslené, dohodnuté a pripravené, kufre s rezervnými fusaklami a trenírkami pobalené, tak ideme na to.

Miesto činu
Rozhodnutie padlo na farmu Svätého Františka, pre jej technické zázemie a profesionálny a ústretový prístup.

Osoby a obsadenie

Meno Coro, plemeno Furioso, vek 9 rokov, výška niečo cez 170 cm, povaha priateľská, temperament primeraný. Vystupuje v úlohe koňa (ďalej len Coro, kôň, alebo úbohé zviera).

Nádejný jazdec, vek 50 rokov, výška 190 cm, povaha momentálne odhodlaná. Vystupuje v úlohe pokusného králika (ďalej len PK).

Ľubomír, vek niečo cez 20, výška nepodstatná, povaha usmievavá. Vystupuje v úlohe inštruktora (ďalej len Ľubo, alebo inštruktor).

Deň prvý

Prichádza deň D, PK sadá do auta, prekonáva 100 km zo svojho bydliska a o 8:00 ráno parkuje pred mojou bránou. Prenášame z auta kufre (je vidieť že ho balila manželka – takúto výbavu za tri dni jeden chlap proste nemôže použiť), absolvuje dôkladné očuchanie mojou vlčicou aby jej bolo jasné, že teraz patrí do svorky a pri rannej káve začíname s teoretickou prípravou. Vysvetľujem ako na koňa vysadnúť, ako na ňom sedieť, kde to má volant, brzdu, plyn a ako ich používať. Spokojnosť vyvoláva fakt, že spojku ovládať netreba, prevodovka je automatická. Po skončení teórie sa prezlieka do kompletného jazdeckého odevu – jazdíme „western“, takže stačia tenisky, rifle, tričko a bunda. O 9:30 sadáme do auta a presúvame sa na miesto činu.

Hodina prvá.
V dohodnutý čas prichádzame do stajne, Ľubo práve končí sedlanie úbohého zvieraťa, ktoré netuší čo sa na neho chystá. PK berie prvý krát v živote koňa za uzdečku a odvádza ho do jazdiarne. Krátka kontrola výstroja, dotiahnutie podbrušníka a môžeme začať:

Po vcelku bezproblémovom vysadnutí a úprave strmeňov PK absolvuje druhý krát v tom dni teoretickú prípravu, tentoraz v podaní inštruktora. Je to trochu iné ako ráno, pretože teraz sedí na koni a niektoré veci má možnosti si on-line vyskúšať. Zdá sa, že na koni sa cíti dobre, nepanikári, ovládacie prvky mu vyhovujú. Na prvú hodinu máme naplánované ovládanie v kroku, začíname niekoľkými okruhmi okolo jazdiarne, nasledujú pokusy o udržanie koňa v priamom smere, zatáčanie do strán pod pravým uhlom, krúžky, osmičky, ...

Do výcviku sa zapája ďalší člen tímu, ¾ ročná Border Colia Justin, ktorý sa stáva jeho pevnou časťou po celé tri dni. Veľmi by chcel mat zverenú funkciu pohoniča, ale Coro je v stáde dominantný valach a nejaký chlpatý potkan ho nerozhádže.
Po pol hodine končíme s „drezúrou“ a robíme pokusy s pracovným klusom, ktoré zaberú zvyšok tréningovej hodiny:

Končíme prvú hodinu, týrané zviera odsedlávame, púšťame odpočívať do výbehu a my sa presúvame na ďalší bod programu – moju domovskú strelnicu, kde mierne prevetráme moju zbierku replík historických zbraní (rok výroby predlohy od 1810):

Po dvoch hodinách blbnutia balíme veci, upratujeme po sebe strelnicu a vraciame sa späť do stajne.

Hodina druhá.
V pláne máme pracovný a ľahký klus a ovládanie v kluse. Príchodom na jazdiareň sa začína meniť počasie, prvých 5 minút je to ešte znesiteľné, potom začína padať hustý dážď. PK si oblieka nepremokavú bundu, na hlavu si narazí impregnovaný australák môjho prvorodeného potomka a pokračujeme v tréningu:

V závere druhej hodiny je to už vcelku slušné, ľahký klus je celkom dobrý, jazdec vychytáva rytmus klusového kroku, nesedí ako vrece krumplí:

Po hodine končíme, odsedlávame koňa, púšťame ho do výbehu, prestáva pršať a ukazuje sa slnko. Odchádzame domov, dávame si obed a máme pred sebou približne hodinu odpočinku.

Hodina tretia.
Do stajne prichádzame za pekného počasia niečo pred sedemnástou hodinou. Rozhodujeme sa, že pre dnešok bolo jazdiarne dosť, osedlávame tri kone a ideme na hodinovú klusovku do terénu. Po ½ km klusu sa odpájam od skupiny, nacválavam mierny briežok, očakávam, že skupinu počkám na kopci. Neverím vlastným očiam, pretože Coro, ktorý normálne neurobí rýchlejší krok keď nemusí, vyráža tiež a pomalým cvalom zdoláva kopec. Najprv som chcel na PK volať aby ho zastavil, ale keď som videl, že jazdec sedí vcelku v pohode v sedle, nehádže ho, telom pracuje v rytme cvalového kroku a žiadna apokalypsa nie je na obzore, tak nechávam udalostiam voľný priebeh a so záujmom sledujem, ako to celé dopadne. Dopadlo to dobre, zastali pri mne, Coro sa tvári že tam nie je, jazdec je poznačený adrenalínom, ale spokojný. Meníme plán a z klusovej vychádzky robíme pokus o cvalovú. Prechádzame niekoľko bezpečných terénov, ja sa zakaždým odpájam od skupiny (môj kôň má športového ducha, nemá rád nikoho pred sebou a pomalý cval nie je preňho), PK cvála vo dvojici s Ľubom, ktorý pred ním určuje tempo. Po hodine končíme, vraciame sa krokom do stajne, odsedlávame a na tento deň máme padla.

Doma po rýchlej hygiene nám moja obetavá manželka pripravuje večeru, otváram Frankovku modrú, PK vyťahuje hriešne drahé cigary. Aby sme boli štýlový, pozeráme pri tom Sedem statočných. Do druhej ráno vedieme štátotvorné reči a potom ideme dosť uťahaní spať. PK sa sníva, že niekto na neho celú noc huláka “Ako máš tie ruky! ... Päta dolu, špička hore! ... Ruky! ... RUKY!! ... Päta DOLÉÉÉ!!!“. Ráno zisťujeme, že cigary sme si zabudli zapáliť.

Deň druhý

Vstávame okolo 7:00. PK bolí celý človek, ale tvrdí, že sa to dá vydržať. Do prvého jazdenia máme ešte tri hodiny, tak mu nalievam miniatúrneho panáka malinovice na rozbehnutie základných životných funkcií. Dávame si ľahké raňajky a zabíjame čas čítaním bulváru a hlavne nič nerobením. Je to moja prvá dovolenka po dvoch rokoch, takže si to užívam, aj keď v podvedomí mám výčitky z leňošenia v pracovný deň a cítim sa trochu ako parazit. Obliekame sa do pracovného a vyrážame do stajne. Cestou stretávame skupinky plážujúcich menšinových spoluobčanov, ktorí sa ako paraziti necítia, takže vidím že globálna rovnováha je dosiahnutá a svet je taký, ako má byť. To ma uspokojí a hodina môže začať.

Hodina prvá.
Za veľmi pekného počasia prvú polovicu hodiny precvičujeme veci trénované včera, krok, pracovný a ľahký klus a ovládanie koňa v týchto chodoch:

Pôvodne sme mali na druhú polovicu tejto hodiny naplánované začínať s cvalom v kruhovke, ale včerajší “úspech“ na večernej vychádzke nám umožnil tento krok vypustiť, takže tento čas venujeme trénovaniu cvalu a ovládaniu koňa v cvale na jazdiarni (kruhovku sme nakoniec počas celého výcviku nepoužili):

Hodinu končíme s pocitom, že pri množstve času venovanému tréningu sa podarilo dosiahnuť neočakávaný pokrok. Presúvame si začiatok ďalšej hodiny zo 14:00 na 13:00, aby sme pred večernou vychádzkou mali viac času na obed a odpočinok. Odchádzame do neďalekej putiky, kde kofolou dopĺňame tekutiny a hodinu sedíme na zadku. Na PK sa začínajú prejavovať dôsledky včerajšej záťaže a veľmi intenzívnej rannej hodiny. Začína sa hýbať pomaly a dôstojne, tak ako sa na človeka jeho veku patrí. Sťažuje sa na stehná, chrbát a hlavne brušné svaly tesne pod rebrami. Stav sa rýchlo zhoršuje, preto odchádzame z krčmy a ideme sa prejsť, aby nestuhol.

Hodina druhá.
PK odhodlane nasadá, my s Ľubom staviame prekážkovú dráhu z barelov. Je definovaná úloha, ktorú má PK plniť v pracovnom a ľahkom kluse. Ide mu to celkom dobre, ale postupne sa z toho stáva trápenie, po dvadsiatich minútach končíme. Asi sme sa dostali na hranicu možností starnúceho človeka, preto sa po krátkej porade rozhodujeme, že túto hodinu končíme definitívne. Odchádzame domov, dávame si obed a PK si hodí 2.5 hodinového šlofíka.

Hodina tretia.
O pol piatej PK budím a rýchlo sa presúvame do stajne. Ľubo nás už čaká s osedlanými koníkmi, takže okamžite vyrážame. Chcem PK za odmenu dopriať adrenalínový zážitok, preto vyberám trasu, ktorá pozostáva hlavne z cvalu po úzkych chodníkoch v lese pomedzi stromy. Na tejto vychádzke vznikla len jediná nekvalitná fotka:

Zdá sa, že počas popoludňajšieho spánku PK slušne zregeneroval, na vychádzke prekypuje energiou, cíti sa v pohode, takže plánovaná hodinovka sa preťahuje na skoro dve hodiny. Okolo 19:00 sa vraciame do stajne, odsedlávame a odchádzame domov.

Po sprche PK sumarizuje škody na tele. Bolia ho svaly o ktorých ani netušil, že ich má, najväčším problémom sa zdá byť silno oškretá koža na vnútornej strene pravého stehna a rovnako oškretý zadok. Je to malá daň zachladnutej puberte. Pri sedmičke červeného si pozrieme Ordináciu v ružovej záhrade a ideme spať. Na cigary znova nedošlo.

Deň tretí

Ráno sa mi komplikuje situácia a musím vybavovať nejaké rodinné povinnosti, preto jazdenie presúvam z 10:00 na 11:00. Pri raňajkách preberáme situáciu, výsledkom je, že absolvovať normálny tréning by už bolo nad fyzické možnosti PK, resp. nebola by to už radosť, ale trápenie. Preto sa rozhodujeme, že jediným bodom dnešného programu bude “iba“ dvojhodinová vychádzka do terénu. O pol jedenástej odchádzame do stajne, nasadáme a za krásneho počasia absolvujeme dvojhodinovku vo veľmi pekných členitých terénoch:

PK cvála planinou na hrebeni kopca, Corova hriva veje vo vetre a on sa z diaľky podobá na Lexa Barkera.

Pánska jazda nám končí, PK sa odchádza liečiť pod starostlivým dohľadom svojej manželky a ja odkladám cigary, na ktoré opäť nedošlo, do chladničky. Budú nabudúce.