Dňa 14. mája 2011 sa v areáli Koniarne v Častej na Slovensku konal jednodňový seminár s MUDr. Karolom Hollým venovaný teórii učenia a jej využitiu pri výcviku koní.

Výcvik koňa je efektívny a úspešný iba vtedy, ak rešpektujeme mentálne a fyzické danosti koňa a  poznáme základné princípy učenia koní. Treba si súčasne uvedomiť, že kôň má síce nízku kognitívnu inteligenciu, no jeho emočná inteligencia je vyššia ako u človeka. Kone majú vo svojej prirodzenosti zakódované vzorce správania, ktoré sú pre nás buď výhodné alebo pracujú proti nám. Je dôležité, zvoliť v danom okamihu a pri riešení konkrétneho problému najvhodnejší typ učenia tak, aby prirodzené vzorce správania pracovali v náš prospech. Dr. Hollý najskôr v trojhodinovej prednáške predstavil poslucháčom podmienky a jednotlivé typy učenia. Keďže ide o problematiku veľmi zaujímavú, ponúkam aspoň krátky sumár (pevne verím, že neskreslený mojou zábudlivosťou, ale snáď dr. Hollý v diskusii skoriguje prípadné nepresné informácie).

Na to, aby bolo učenie úspešné, je treba zvoliť, čo najvhodnejšie podmienky učenia. K tým najzákladnejším patrí vek a zdravie koňa. Vhodne zvolený vek na učenie ovplyvňuje rýchlosť aj úspešnosť učenia. Napr. imprinting je možný iba do 2 hodín po narodení, obsadanie koňa je vhodné až v dobe jeho telesnej dospelosti (najskôr 3 alebo 4 roky), učenie sa novému kulminuje okolo 6. roka života a rozvíjanie naučeného okolo 16. roka života koňa. K zásadným podmienkam učenia patrí aj zdravie. Chorý kôň, ktorý trpí bolesťou, nie je schopný sa učiť. K ďalšej podmienke patrí bdelosť, teda stav, keď sa aktivuje retikulárny ascendentný systém (RAS). Na jeho aktiváciu sú potrebné podnety. Teda je lepšie učiť koňa na mieste, kde má rôzne známe podnety. Kôň, s ktorým sa pracuje v zavretej hale, kde nemá dostatok podnetov sa učí kratšie a ťažšie, t.j. nedokáže sa dlhšie sústrediť. Dôležitou podmienkou učenia je aj pozornosť koňa, ak nám ju kôň nevenuje, nemôžeme ho učiť. K učeniu patrí aj stres (každé učenie je do istej miery stres), ide o to, aby sme vyvolávali u koňa eustres (pozitívnu záťaž, ktorá stimuluje jedinca k vyšším alebo lepším výkonom a je potrebná k životu) a nie škodlivý distres (nadmerná záťaž, ktorá môže jedinca poškodiť a vyvolať ochorenie alebo smrť). K ďalším podmienkam učenia radí dr. Hollý motiváciu a dôveru.

V ďalšej časti prednášky sa poslucháči zoznámili s jednotlivými typmi učenia:
Imprinting - vpečatenie. Fáza imprintingu trvá iba veľmi krátke obdobie po narodení žriebäťa. Nedostatok podnetov v kritickej vývojovej perióde vedie nenávratným zmenám. Imprinting v užšom slova zmysle (manipulácia človeka so žriebäťom, ku ktorému sa nepustí v prvých minútach po narodení kobyla) Karol Hollý zásadne neodporúča pre negatívne skúsenosti, ktoré s touto metódou má.

Habituácia - postupné odoznievanie a vyhasínanie reakcie pri opakovanom spúšťaní rovnakého správania. Rozlišujeme nežiaducu habituáciu (napr. otupenie na holeň a ostrohu) a žiaducu habituáciu (napr. otupenie na dopravný ruch).

Pri výcviku koní je veľmi dôležitá senzitivizácia, scitlivovanie na podnety (pomôcky). Pri tomto procese stále zjemňujeme prostriedky, ktorými pôsobíme na koňa. Dr. Hollý pritom považuje habituáciu za primárnu, pričom senzitivizácia by mala prísť až po nej (najskôr treba koňa adaptovať na dotyky človeka - habituovať, až potom je možné senzitivizovať, napr. naučiť koníka na taktilný pokyn ustúpiť). Citlivosť sa dosiahne postupnosťou zvyšovania intenzity podnetu, ktorý prestane okamžite po žiaducej reakcii. Väčšina ľudí to pozná ako zásadu začínať s podnetom „od nuly" a stupňovať až po požadovanú reakciu. V neskoršom štádiu učenia stačí potom podnet „okolo nuly".

Podmieňovanie - forma učenia založená na vytváraní nových podmienených reflexov. Poznáme klasické podmieňovanie alebo najrozšírenejší spôsob učenia koní tzv. operantné - inštrumentálne podmieňovanie. V praxi to znamená posilňovanie správanie, ktoré prináša odmenu a vyhýbanie sa správaniu, ktoré prináša trest. Treba podotknúť, že slovo trest nie je úplne vhodné, nakoľko trest je iba tam, kde je uvedomenie si viny a to v prípade koní nie je možné. Ide skôr o pozitívne a negatívne posilňovanie (napr. pochúťka versus úder bičom). Z hľadiska výcviku koní je nepravidelné pozitívne posilňovanie (teda občasná odmena) účinnejšie ako negatívne posilňovanie. Výsledkom podmieňovania môže byť dynamický stereotyp a to pozitívny alebo aj negatívny.

Traumatické učenie - negatívny traumatický zážitok ako prostriedok učenia, patrí sem napr. brutálne obsadanie koňa, práca pri kole, niektoré druhy sackingu (vyväzovanie nohy) a pod.

K vyšší typom (fázam) učenia patrí napr. imitačné učenie (napr. infekcia nálady v stáde), učenie vhľadom (insight), sociálne učenie atď. Dr. Hollý potom konkretizoval, ktoré typy učenia sú vhodné v ktorom veku zvieraťa (napr. pri výchove imprinting a habituácia, pri obsadaní habituácia a klasické podmieňovanie atď.)

Na záver prednášajúci prezentoval svoju teóriu koncentrickej dynamiky (teória výcviku koňa, ktorú dr. Hollý vytvoril a presadzuje pri výcviku koní pre všetky jazdecké disciplíny) a sformuloval jej hlavné fázy:
- zvonka dnu
- od jednoduchého k zložitejšiemu
- od zložitého k jednoduchému (rozloženie hotového cviku na jednotlivé prvky)
- od vyžadovaného k očakávaného.

Praktická časť

Poobedňajší program seminára pokračoval praktickou časťou. Na jazdiarni sa stretli štyri kone, z toho dva mali konkrétny problém (lipicán a hafling nevedeli správne nacválať na správnu nohu). Skvelé bolo, že sparing partnera im robil excelentne prijazdený žrebec Cody, takže diváci mohli vidieť súčasne hotový, korektne vykonaný cvik a ten istý cvik u koní, ktoré ho nevedeli a museli sa ho učiť. Štvrtý koník, staršia a na jedno oko slepá kobylka robila iba sprievod žrebcovi, evidentná bola jej snaha vyhovieť, napriek tomu, že často nevedela ako.

Okrem spoločných cvikov na podsadzovanie a ohýbanie koňa dr. Hollý riešil konkrétny problém spomínaných dvoch koní s nacválaním na správnu nohu. Ešte pred tým sa však riešil problém „nestátia" lipicána pri nasadaní. Jeho vyriešenie trvalo niekoľko minút, stačilo, aby jazdkyňa opakovane zosadala a nasadala (z oboch strán). Lipicán veľmi rýchlo pochopil, že to nie je bohvieaká zábava a o rozhodol sa, že stáť pri nasadaní je pre neho výhodné.

Obidva kone sa v krátkom čase podarilo nacválať na správnu nohu, každého iným spôsobom. Lipicán, ktorý mal problém s nacválaním doprava pracoval najskôr na podsadení, preklusal po krátkej strane jazdiarne, pred stenou prešiel do kroku a z obratu okolo zadku na pravú ruku vycválal hneď na prvý raz správnou nohou (iné mu ani nezostalo). Hafling, ktorý mal problémy s nacválaním na ľavú nohu po preklusaní veľkého kruhu na pravú ruku v momente keď sa blížil k dlhej stene s pristavením k pravej ruke, dostal pomôcku na nacválanie doľava, čo sa taktiež okamžite podarilo. Azda to niekomu poslúži ako návod na riešenie podobného problému, nakoľko sa otázka nacválania na správnu nohu pravidelne objavuje na diskusných fórach.

Poslednou časťou príjemného dňa bolo posedenie pri káve a koláčikoch, ktoré sa premenilo na poradňu (aj vzhľadom na to, že okrem dr. Hollého bol prítomný aj veterinár). Ukázalo sa, že v Častej sa v ten deň zišlo viac ako tridsať ľudí, ktorí vysielali na rovnakej vlnovej dĺžke a mali rovnakú predstavu o spôsobe života, spokojnosti a výcviku svojich koní. A to bolo skutočne veľmi príjemné zistenie.